D. Forgács a P. Novotný mi v reakcii na kritiku predvolebných aktivít MVO vyčítali, že polemizujem s vlastnými konštrukciami, ktoré som im nekorektne pririekol. Ohradili sa proti mojim výhradám, že kvalitu demokracie odvodzujú od výšky volebnej účasti a taktiež proti mojej „nesociologickej“ analýze správania nerozhodnutých voličov.
Je pravdou, že v článku, s ktorým som priamo polemizoval, o vzťahu demokracie a reprezentatívnosti volieb reč nebola. Dopustil som sa teda chyby, keď som dostatočne nerozlíšil tézy autorov z jedného textu od téz z iných textov. To však nič nemení na podstate mojej kritiky.
Práve naopak - Forgács a Novotný sa úmyselne vyhli jadru sporu tým, že odskočili do bezpečných a pohodlných vôd prointegračného „verklíkovania“. Kampaň tretieho sektora svojou banalizáciou politiky ohrozuje princípy demokracie. Po prvé tým, že predstiera akúsi nezávislosť, ktorá však v politickej kampani, akou verbovanie nerozhodnutých voličov bezpochyby je, neexistuje a existovať ani nemôže. Po druhé tým, že predstiera zdanlivo vznešené a prospešné ciele: „Cieľom kampaní … nie je podpora konkrétnych politických strán, ale reprezentatívnosť volieb.“ (SME 24. 6.) To, samozrejme, nie je pravda. Napokon samotní agitátori sa netaja, že im ide o nahnanie voličov do košiara tzv. prointegračných strán. Podľa sociologických prieskumov vraj „výška volebnej účasti naozaj rozhodne o výške volebného výsledku ‚demokraticky‘ orientovaných strán“.
Vôbec im pritom neprekáža, že ciele aktivít sa bijú s ich dôsledkami. Distribúcia dodatočne „nabudených“ hlasov dopadne totiž na „dobrých“ prointegračných mimoriadne nerovnomerne. Celá kampaň jednoznačne poškodzuje „demokraticky“ orientované strany súčasnej vládnej koalície s minimálnym rastovým potenciálom medzi nerozhodnutými voličmi. Propagandou zmítorené „treťosektorové“ hlasy určite nepriskočia ku KDH či SMK, ktoré požiadavku prointegračnosti akiste spĺňajú. Jednoznačnými profitujúcimi budú „demokratický“ populista Fico a „demokratický“ manipulátor Rusko. Obaja sa za svoje zásluhy stali očividne prijateľnými pre MVO a hlavne pre západné nadácie, ktoré všetky tie letáčiky, brožúrky, koncerty a veselé prázdninovanie aktivistov hojne zacvakali.
Je ľahostajné, aké pohnútky vedú agitátorov MVO k tomu, čo robia - či už nevinná naivita, alebo menej nevinné mocenské a finančné záujmy. Rozhodujúci je výsledný efekt. A ten bude vždy rovnaký: Fico si už môže žehliť premiérsku viazanku.
S tým sa treba zmieriť. Keď Slovensko prežilo cestu zločinu (Mečiara), prežije aj tretiu cestu (Fica). Horšie je však niečo iné. Tretí sektor, ktorý sa neraz pasuje do roly reprezentanta záujmov občanov, svojím predvolebným masírovaním len prehlbuje vyprázdňovanie obsahu slov a samotnej politiky. Šírením povrchných až ohlupujúcich sloganov mrzačí skutočnú politiku. Z najvážnejšej politickej témy dnešných dní, integrácie do EÚ, urobil nástroj bezduchej propagandy, akoby bola ona sama cieľom politiky. Jej cieľom je však slobodná súťaž programov a ideí za dodržiavanie elementárnych pravidiel a elementárnej slušnosti - teda všetko to, čo tretím sektorom vyvolení, dobrí, prointegrační ficovci a ruskovci popierajú.
Atrapa politiky „tretích ciest“ a „nových tvárí“ bude tým najdesivejším dedičstvom, ktoré nám najbližšie voľby zanechajú. Nehovoriac o tom, že po integračných úspechoch sa Fico ľahko spolčí s kýmkoľvek. Pokojne aj s Mečiarom. Pardon, zabudol som. Hlavne, že budeme integrovaní!
Autor: MARTIN HANUS(Autor je šéfredaktorom www.pravespektrum.sk )
