Na rímskokatolíckych svätých omšiach sa v nedeľu občas vyskytnú aj tí, ktorí s tým predtým nepočítali. Motivácie sú rôzne – od úprimného záujmu a zvedavosti cez snahu aspoň raz vyhovieť rodine až po túžbu prispôsobiť sa novému a veriacemu partnerovi.
Čo je pre „ostrieľaných“ samozrejmosťou, nováčikom spôsobuje trápne aj humorné chvíle, keď netušia, čo znamená voda v „sväteničke“ pri vstupe, ako sa správne prežehnať, kedy vstať, sadnúť si, pokľaknúť.
Veľa účinkujúcich
Omša je podľa cirkvi sprítomnením Kristovej obety na kríži nekrvavým spôsobom pod znakmi chleba a vína. Na udalosti sa okrem veriacich a kňaza podieľajú aj ďalší – hráč na organe (niekde ho môžu sprevádzať aj iné nástroje, napríklad husle či spevácky zbor), miništranti („posluhovatelia“ kňaza počas omše), kostolník (zodpovedá za pripravenosť chrámu, aby boli zapálené sviečky a fungovala technika), laici (čítajú z Písma) a tam, kde ešte nemajú elektrické zvony, aj zvonár.
Nedeľná omša prebieha identicky v Bratislave aj v zapadnutej dedinke. „Dokument o súčasnom slávení vydal pápež Pavol VI. v roku 1970, o ostatných veciach týkajúcich sa liturgie rozhoduje rímska Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí. Na dedinách sa nedeľné omše zvyknú konať doobeda, v mestách aj v inom čase. Trvajú asi hodinu,“ vysvetľuje kaplán Marek Vadrna.
Odporúča dobrú pomôcku – modlitebnú knižku s názvom Jednotný katolícky spevník. „Vďaka nemu sa dá zapájať do liturgie, obsahuje spevy aj modlitby.“
Krátke nohavice a minisukne nechajte doma
Kým kedysi bolo zvykom ísť na omšu v slávnostných „kostolných šatách“, ktoré neskôr mnohí zvolili i ako oblečenie „do truhly“, nováčikovia stoja pred dilemou, či sú v horúcom lete prijateľné krátke nohavice alebo u žien odhalené ramená.
Kňazi sa zhodujú, že úcta k Bohu sa vyjadruje aj oblečením. Ide o spoločenskú udalosť. Oblek síce povinný nie je, prípustné sú aj rifle, nohavice nad členky či dokonca nad kolená sú však problém. Pre ženu je tabu sukňa nad kolená, odhalený dekolt a ramená. Hrozí, že za takéto prehrešky niekoho vykážu von? „Nie, ale je to neslušné voči Bohu aj veriacim,“ tvrdí Vadrna.
Držte sa vzadu
Nováčikom sa odporúča sadnúť si alebo postaviť sa dozadu. Najmä v konzervatívnejších oblastiach totiž majú veriaci svoje miesta „vyárendované“. Ak si neznalý sadne do prvého radu, môže zabrať miesto babičke, ktorá tam sedáva roky. Nepísané pravidlo, ale rešpektuje sa.
Zadné miesta sú aj praktické – nováčik má všetkých pred sebou a môže sledovať, kedy vstanú, sadnú si, pokľaknú. Nik si navyše nevšimne jeho prípadnú neobratnosť. „Na omšu by však mali ísť len tí s úprimnou motiváciou,“ uzatvára Vadrna.
Priebeh rímskokatolíckej omše
1. Úvodné obrady – kňaz si oltár uctí bozkom. Prežehná sa a pozdraví ľud jednou z tradičných formuliek (napríklad „Pán s vami“). Ľudia odpovedia: „I s duchom tvojím.“
2. Vyznanie hriechov a ľútosť nad nimi – kňaz vyzve ľudí, aby s čistým srdcom slávili sväté tajomstvá. Ľudia odpovedajú formulkou, ktorá sa končí slovami „Moja vina, moja vina, moja preveľká vina...“ Nasleduje hymnus „Sláva Bohu na výsostiach“ a vstupná modlitba dňa – kolekta. Na jej konci ľudia vyslovia „amen“ a sadnú si.
3. Liturgia slova – skladá sa z prvého čítania (zo Starého Zákona), po ktorom sa spieva žalm, a z druhého čítania (napríklad z listov svätého Pavla alebo iného novozákonného spisu). Texty sú v každom kostole v konkrétnu nedeľu rovnaké. Potom sa spieva Aleluja (ľudia sa postavia) a číta evanjelium.
4. Kázeň (homília) – vlastná reč kňaza. Po nej sa ľud postaví a vyznáva vieru, takzvané Krédo (text v Jednotnom katolíckom spevníku).
5. Modlitby veriacich – prosby, vyslovuje ich kňaz, diakon či laik, ľud reaguje slovami „prosíme Ťa, vyslyš nás“. Okrem predpísaných textov sú pridané aj prosby kňaza a veriacich. Miništranti idú medzi veriacich po milodary.
6. Liturgia obety – kňaz si pripraví paténu s hostiou a kalich s vínom, odrieka modlitby, ľudia spievajú. Keď stíchne organ, postavia sa a kňaz povie „Modlite sa bratia a sestry, aby sa moja i vaša obeta zaľúbila Bohu otcu všemohúcemu.“ Ľudia reagujú „Nech pán príjme obetu z tvojich rúk...“ Nasleduje modlitba nad obetnými darmi.
7. Premenenie vína a chleba – najdôležitejšia časť omše. Ľudia si kľaknú (miništrant dá znamenie zvoncom), kňaz premieňa chlieb a víno na telo a krv Pána. Vezme hostiu a povie „Vezmite a jedzte z neho všetci. Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás.“ Potom vezme kalich s vínom a povie „Vezmite a pite z neho všetci. Toto je kalich mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás i za mnohých na odpustenie hriechov. Je to krv novej a večnej zmluvy. Toto robte na moju pamiatku.“ Samotné premenenie miništrant oznámi zvoncom. Kňaz pokľakne a povie „Hľa, tajomstvo viery.“ Nasledujú modlitby.
8. Obrad prijímania – začína sa Otčenášom, všetci stoja. Po ňom sa kňaz modlí za pokoj pre ľud a cirkev, povie „Pokoj Pánov nech je vždy s vami“, ľudia reagujú „I s duchom tvojím.“ Všetkých vyzve „Dajte si znak pokoja,“ ľudia odpovedia „Pokoj a bratská láska nech je medzi nami“ a vzájomne si podajú ruky. Nasleduje spev, prípadne recitovanie „Hľa, Baránok Boží...“, kňaz potom prijíma – telo (chlieb) a krv (víno). Po ňom prijímajú veriaci.
9. Modlitba po prijímaní, farské oznamy, ukončenie požehnaním – kňaz končí slovami „Choďte v mene Božom,“ ľud odpovedá „Bohu vďaka“ a rozchádza sa.
