Ministerstvo práce určilo stropy pre projekty Európskeho sociálneho fondu. Spoločnosti, ktorým ubralo, sa chcú súdiť.
BRATISLAVA. Spoločnosť slovenskej inteligencie – Korene sa pustila s pomocou peňazí z Bruselu do projektov zamestnanosti. Vybrali si Liptov, kde mali v dvoch uplynulých rokoch v štyroch obciach vytvoriť pracovné stanice, v ktorých si mali sociálne vylúčení hľadať prácu.
Projekt stimulácie potenciálu Liptova za 188-tisíc eur schválilo na čerpanie z Európskeho sociálneho fondu ministerstvo práce za exministerky Viery Tomanovej (Smer).
Aký je výsledok ich práce? Na projekt bývalého poslanca za HZDS a šéfa Spoločnosti Viliama Hornáčka si spomínajú v obciach len veľmi ťažko, úrad práce v Liptovskom Mikuláši o výsledkoch jeho práce nevie vôbec nič.
Keď súčasné vedenie rezortu pre prehnané náklady a nezrovnalosti v projekte o viac než polovicu skresalo pôvodný rozpočet, Korene sa s ďalšími piatimi podobne „postihnutými“ organizáciami snaží s ministerstvom dosiahnuť mimosúdnu dohodu.
Zastupuje ich advokátska kancelária primátora Prešova Pavla Hagyariho, ktorá im má pomôcť získať škrtnuté peniaze naspäť. Ministerstvo dohodu odmieta.
Korene chcú svoje
Za analýzu, z ktorej spoločnosť Korene predložila len obsah, chcela 1990 eur, píše sa v materiáli šéfky riadenia Európskeho sociálneho fondu Zuzany Polačkovej.
Výber
Projekty a cena
Svätoplukova cesta k podpore zamestnanosti: 195 960 eur;
Podpora tvorby nových pracovných miest v okrese Zlaté Moravce: 220 953 eur;
Program stimulácie potenciálu Liptova: 188 395.
„Som presvedčený, že spravodlivosť je na našej strane, inak by sme sa do toho nepúšťali, nie sme kaskadéri,“ reaguje Hornáček na výhrady ministerstva. Na doplňujúce otázky, komu a ako projekt v Liptove pomohol, odpovedať nechcel.
Korene vznikli v roku 1992 ako platforma blízka HZDS a dnes sa na svojich konferenciách venuje témam ako Nebezpečenstvo vonkajších tlakov vyplývajúcich z realizácie nového svetového poriadku, či Národný štát v procese globalizácie.
Predstavitelia ostatných organizácií na otázky SME nereagovali. Ministerstvo im z doteraz požadovaných vyše 484–tisíc eur preplatilo len niečo vyše 161–tisíc.
Nicholsonová: Biele kone
„Tieto organizácie vnímam ako biele kone niekoho, kto je za nimi organizovaný,“ hodnotí návrh šiestich organizácií štátna tajomníčka ministerstva Lucia Nicholsonová z SaS. „Atakujú a bombardujú nás rôznymi emailami, kde sa nám vyhráža iba istá skupina“.
Ministerstvo zaviedlo pri sociálnych projektoch limity na jednotlivé položky. Spravili tak potom, ako nám Európska komisia v roku 2010 zastavila preplácanie projektov, pretože ich rozpočty považovala za prehnané. „Určite nie,“ odmietla Tomanová tvrdenie, že jej rezort schvaľoval predražené projekty.
Nevidia etický problém
Nespokojné organizácie zastupuje kancelária Hagyari, Kubovič and Partners. Za Tomanovej poskytovali právne služby Sociálnej implementačnej agentúre.
Cez jej výzvu získala peniaze jedna zo šiestich organizácií. Teraz ju kancelária zastupuje proti ministerstvu, ktoré to považuje za neetické, lebo nebola zbavená mlčanlivosti.
„Ide o úplne inú agendu, nevyužívajú sa tam informácie, ktoré by sme nadobudli počas našej práce pre agentúru,“ oponuje Peter Kubovič z kancelárie. Okrem toho zmluva s agentúrou už podľa neho skončila.
Pre lektora angličtiny pýtali na hodinu aj 150 eur
Nové projekty na pomoc nezamestnaným majú prísnejšie limity na sumy. Bývalá ministerka Tomanová tvrdí, že zlé projekty tiež trestali.
BRATISLAVA. Čistá hodinová mzda angličtinára takmer 150 eur, či asistent len s osobitnou školou. To sú iba niektoré z výrazných nedostatkov, pre ktoré Európska komisia v roku 2010 prestala projektom zo Slovenska preplácať náklady na zamestnávanie sociálne znevýhodnených ľudí.
Väčšinu z projektov schválili, keď bola ministerkou práce Viera Tomanová zo Smeru.
Pokutu znížili, mzdy majú hranice
„Európska komisia mala možnosť aplikovať plošnú pokutu vo výške 25 percent minutých prostriedkov, čo by predstavovalo čistú stratu 78 miliónov eur,“ hovorí súčasná štátna tajomníčka ministerstva Lucia Nicholsonová (SaS) o situácii tesne po voľbách v roku 2010.
Slovensko dostalo podľa šéfky sekcie riadenia Európskeho sociálneho fondu na ministerstve Zuzany Polačkovej po audite komisie v roku 2009 hodnotenie tri, čo zastavilo čerpanie akýchkoľvek peňazí. Ministerstvo preto zaviedlo limity na jednotlivé položky v projektoch.
Z trojky dvojka
Čistá hodinová mzda lektora sa napríklad znížila z vyše 147 eur na približne 25 eur. Čistá hodinová mzda asistenta tiež klesla z takmer 24 eur na vyše šesť eur.
Komisia potom dala Slovensku dvojku a znížila pokutu na päť miliónov eur.
Aj tieto peniaze však nemusíme platiť do Bruselu, majú ísť na ďalšie projekty v operačnom programe Zamestnanosti a sociálnej inklúzie.
Zavedenie limitov podľa štátnej tajomníčky ušetrilo vyše 22 miliónov eur.
Ďalšie škrty podľa nej prišli po kontrole analýz. Niektoré organizácie chceli napríklad len za predloženie obsahov projektov zhruba dvetisíc eur.
Tomanová: Neplatili sme
„Aj za nás sa robila pravidelná kontrola,“ reaguje predchádzajúca ministerka Tomanová.
„Ak projekt nebol dobrý alebo nesplnil niečo, alebo bol neefektívny, tak sme ho jednoducho nepreplatili,“ tvrdí.
Tvrdí, že pri predražených projektoch „určite znižovali príspevok“.
Ján Krempaský
Z fondu brali čudné firmy
Z Európskeho sociálneho fondu dostávali peniaze aj firmy, o ktorých sme dovtedy nepočuli, že robia v tejto oblasti, hovorí šéf OZ Človek v tiesni ROBERT BLAŠKO.
Vaša organizácia sa snaží zamestnávať sociálne vylúčených ľudí, napriek tomu podľa ministerstva práce v minulosti nežiadala peniaze ako iné organizácie z Európskeho sociálneho fondu. Prečo?
„Projekty z fondu naša organizácia podávala od roku 2007 v každej výzve a žiaden projekt nebol podporený, aj keď sme s tými istými projektovými zámermi boli úspešní u iných donorov. Napríklad s rovnakým projektom sme boli vyhodnotení ako tretia najúspešnejšia organizácia na Slovensku v rámci Nórskeho finančného mechanizmu a z fondu nám vtedy prišla odpoveď, že projekt má nedostatočnú kvalitu a nebol podporený. Po roku 2010 sa situácia zmenila k lepšiemu, najmä z dôvodu transparentnejšieho prideľovania financií z fondu. Naša dlhoročná práca v najchudobnejších marginalizovaných komunitách na východe Slovenska môže byť zachovaná aj vďaka dvom schváleným projektom z fondu.“
Ministerstvo skresalo niektorým organizáciám peniaze na zamestnávanie sociálne vylúčených, pretože ich finančné požiadavky sa mu zdali nadhodnotené a výsledky práce pochybné. Stretli ste sa vo svojej praxi s takýmito organizáciami?
„V predchádzajúcom období sa stávalo, že boli financované aj organizácie, o ktorých sme dovtedy nikdy nepočuli, že robia v tejto oblasti.“
Čo hovoríte na čistú hodinovú mzdu skoro 150 eur pre lektora, napríklad angličtiny? Koľko ľudia na podobnej pozícii dostávajú u vás alebo aká je primeraná odmena podľa vás pre nich?
„U nás lektori vzdelávacích kurzov dostávajú okolo šesť eur za hodinu, hodinová mzda 150 eur je neprimeraná cena aj v súkromnej sfére.“
Aké vzdelanie musí mať u vás človek na asistentskej pozícii? Čo hovoríte na ukončenú špeciálnu školu, ako sa to stalo v jednom z projektov, ktorý sa uchádzal o peniaze z fondu?
„Závisí od typu projektu, o akú asistentskú pozíciu ide, a aké vzdelanie a zručnosti si daná pozícia vyžaduje.“
Ján Krempaský
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
