BRATISLAVA. Najmenej päť miliónov eur si idú politické strany požičať od komerčných bánk na túto volebnú kampaň.
Väčšina si vezme úvery len na štvrť roka – do momentu, kým im štát začne vyplácať prvú časť z ďalších miliónov eur za získané hlasy a mandáty.
Úvery si strany berú aj napriek tomu, že dostávajú od štátu obrovské sumy. Najsilnejší Smer mal v rokoch 2006 až 2010 na príspevkoch dohromady dostať vyše desať miliónov eur a vtedy najmenšia parlamentná strana KDH cez tri milióny. Smer by za skrátené volebné obdobie 2010 – 2012 dostal vyše päť miliónov.
Požičiavajú si, lebo míňajú
„Na prvý pohľad tá suma vyzerá obrovská, ale strana má svoje výdavky počas celého roka. Strana Smer, ktorá má naozaj plnohodnotné štruktúry a okresné organizácie na celom Slovensku, sa jednoducho nezaobíde bez toho, aby sme si čiastočne nevykryli kampaň aj úverom,“ vysvetľoval pôžičku podpredseda Smeru a šéf jeho volebného štábu Marek Maďarič.
Ako získali peniaze
OTP Banka : Smer, SMK, Most–Híd, KDH, Dexia banka : HZDS, SNS, KDH Privatbanka : SDKÚ, Smer J&T Banka : Smer Istrobanka : SDKÚ Slovenská sporiteľňa : Slobodné fórum
Pôžičku od banky si tak tento rok určite zoberie minimálne Smer, KDH a SDKÚ. V minulosti si ho brali všetky parlamentné strany okrem SaS a Mosta–Híd.
Strany si od roku 2000 najčastejšie požičiavali od OTP Banky, ktorá má maďarských majiteľov, od Privatbanky finančnej skupiny Penta a od Dexia banky, ktorá bola kedysi zviazaná s komunálnou sférou (v jej predstavenstve bol v polovici 90. rokov Ján Slota), neskôr patrila zahraničným majiteľom a od jesene minulého roka ju vlastní Penta a premenovala ju na Prima banku.
Úver Smeru v roku 2002 poskytla J&T Banka. Smer tvrdí, že úrok bol 9,5–percentný. To bol v tej dobe štandard.
Predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda za Ficovej vlády spájal úver od J&T Banky s kauzou Jána Počiatka na jachte J&T a vravel, že aj to potvrdzuje ich dobré vzťahy. Smer si v roku 2002 požičal od Privatbanky a neskôr už len od OTP.
SDKÚ si v roku 2006 požičala od malej Istrobanky. Od– vtedy brala úvery len od Privatbanky skupiny Penta. Tá ich v roku 2010 úročila 5,2 percentami a teraz ich úročí šiestimi percentami ročne.
Aj úroky na tieto voľby sa podľa údajov zo strán dosť líšia – od približne tri a pol po šesť percent. Náhľad do úverových zmlúv SME ponúkli len SDKÚ a Smer. KDH a SNS odmietli s tým, že by vraj museli mať na to súhlas bánk.
Každý úrok je však zložený so štandardnej sadzby a takzvaného rizikového príplatku, ktorý sa líši od prípadu k prípadu.
„Zahraniční akcionári slovenských bánk spravidla obmedzujú obchodovanie s politickými stranami,“ povedal SME analytik jednej z bánk pod podmienku anonymity. Pod obmedzením „obchodu“ myslí hlavne zákaz poskytovania úverov.
Akcionári majú obavy, že by im prípadné škandály spojené s politikmi mohli poškodiť meno, hoci by sa ich ani priamo nedotýkali.
A to je podľa analytika základným vysvetlením, prečo si u nás strany dokážu požičať len v menších bankách s majiteľmi mimo západnej Európy.
Sporiteľňa už požičala
Jednou z mala výnimiek bola pôžička našej najväčšej banky Slovenskej sporiteľne Slobodnému fóru v roku 2006 vo výške 30 miliónov korún.
Pri nej sa ukázalo, že so sebou nesie aj riziká. SF napriek 7–percentným preferenciám z jarných prieskumov vo voľbách prepadlo a dostalo len tri a pol percenta hlasov. A keďže dostalo výrazne menší štátny príspevok ako očakávalo, muselo úver splácať dlhší čas.
„V roku 2006 bol problém najmä to, aby sa banky s politickými stranami vôbec bavili,“ hovorí šéf ústrednej kancelárie SDKÚ Kamil Homoľa.
Aj on vraví, že veľké banky ako Slovenská sporiteľňa či VÚB do úverov pre strany „nechceli ísť“. Pre Privatbanku sa vraj teraz rozhodli preto, že bola ochotná konať pomerne rýchlo.
Podľa Homoľu banka posudzovala ich preferencie a odhadované príjmy od štátu po voľbách.
Úver do milióna sa teraz snažia získať Obyčajní ľudia. Ich líder Igor Matovič hovorí, že v niektorých bankách ich už odmietli.
Do Privatbanky a Dexie (teraz Prima banka) ísť nechceli, keďže patria Pente. Tento týždeň vraj uvidia, či im iná banka úver dá, alebo sa budú musieť uspokojiť so skromnejšou kampaňou.
Politické strany môžu fixľovať aj pôžičkami
Úvery sa dajú zobrať aj s mimoriadne malým úrokom a splácať extrémne dlhý čas.
BRATISLAVA. Politické strany majú vďaka nedokonalým zákonom veľa možností, ako prijímať dary či iné výhody bez toho, aby to bolo oficiálne známe. Zuzana Wienk z Aliancie Fair-play hovorí, že takéto hry môžu robiť aj pri úveroch.
„Už to preukázali konkrétne príklady z financovania strán. Účtovníctvo HZDS napríklad naznačuje, že igelitkové hotovostné dary spred pár rokov v skutočnosti nemuseli vôbec existovať a mohli len zakrývať dar od firmy, ktorý bol v účtovníctve vedený ako pôžička,“ vraví.
Ako druhý príklad Wienk uvádza účtovníctvo SDKÚ, ktoré ukázalo, že strana pôžičku vo výške 22 miliónov korún roky nesplácala a poskytovateľovi to neprekážalo.
„Pôžičky môžu byť maskovanými darmi. Cez úvery a pôžičky s veľmi priaznivými úrokmi sa dá strane priateľsky vypomáhať,“ myslí si Zuzana Wienk.
Ešte ťažšie než bankové úvery sú preskúmateľné pôžičky od fyzických osôb či spriaznených firiem. Ani tie nie sú medzi stranami neobvyklé.
Od súkromných osôb si peniaze požičal napríklad Most-Híd. Strana napísala, že si požičala od Bratislavčana Jána Genčíka 300-tisíc eur a vrátila mu ich po siedmich mesiacoch aj s úrokom 5 326 eur.
Druhý, kto strane takto v roku 2010 pomohol, bol predseda Béla Bugár, ktorý požičal 100-tisíc eur. Aj on dostal späť aj mierny úrok.
„Môžeme mať perfektné zákony, ktoré stranám prikážu zverejňovať o sebe všetko, ale aj tak situáciu nevyriešime,“ hovorí Wienk.
Najväčším problémom financovania strán je podľa nej to, že majú často paralelné financovanie, ktoré nenájdeme v žiadnych oficiálnych správach. „Tu sú peniaze od darcov, ktorí chcú ostať v anonymite, tu sú provízie z tendrov, úplatkov a podobne.“
Niektoré strany majú navyše výdavky, ktoré nechcú a nemôžu ukázať – ako napríklad financovanie svojich ľudí, ktorým priplácajú za výkon verejných funkcií a podobne, myslí si. Navyše potreby strán sú nekonečné a nepomôže ani zvýšenie príspevku.
Miroslav Kern

Beata
Balogová
