BRATISLAVA. Člen KDH Milan Krajniak, ktorý po vypuknutí škandálu s Gorilou odstúpil z funkcie poradcu ministra vnútra Daniela Lipšica, tromi rôznymi verziami vysvetľoval dary KDH.
O finančných daroch Krajniak prvýkrát hovoril pred vyše týždňom, keď opúšťal post u Lipšica. Najprv tvrdil, že KDH dal dar v roku 2005 alebo 2006.
„Bolo to rádovo niekoľko desiatok tisíc korún, v prepočte pár tisíc eur.“ Po upozornení, že vo výročných správach z týchto rokov nefiguruje, požiadal o čas, že si ich pozrie.
Neskôr hovoril, že sa rozpamätal: „Bolo to okolo 60-tisíc korún,“ uviedol s tým, že peniaze odovzdal KDH v roku, keď bol najväčším darcom Štefan Karšay s príspevkom 650–tisíc korún.
„Videl som zoznam darcov, že kto dal najviac. Tak si to pamätám,“ podotkol podnikateľ Krajniak.
Karšay peniaze venoval KDH v roku 2002. Od Krajniaka strana eviduje iba dva dary, 15–tisíc korún v roku 2002 a 6 273 korún z 2001.
„Zrejme som si to zle zapamätal,“ tvrdil do tretice Krajniak. Žeby KDH peniaze nezaúčtovalo, popiera.
Odmietol to aj podpredseda KDH Pavol Abrhan. „Všetky dary sme vždy zaúčtovali.“
Ak by strana peniaze nedala do účtovníctva, porušila by zákon o politických stranách. Zuzana Wienk z Aliancie Fair–play vraví, že nepriznanie daru sa môže vyhodnotiť ako trestný čin.
Krajniak bol v rokoch 2002 až 2006 nominantom KDH vo Fonde národného majetku, v Gorile sa spomína, že mal hlasovať v prospech Penty.
Či má KDH v poriadku účtovníctvo, prokuratúra preverovala po parlamentných voľbách v roku 2010. Trestné oznámenie upozorňovalo na podozrivú faktúru na 118-tisíc eur za predvolebné bilbordy.
Generálna prokuratúra nič nezistila.

Beata
Balogová
