BRATISLAVA. Ústavný súd zrejme tak skoro o ďalšom disciplinárnom konaní predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina nerozhodne.
Vlani v decembri o jednom z návrhov ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej prerušil konanie. Hovorkyňa súdu Anna Pančurová hovorí, že dôvodom bola Harabinova sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP).
Predseda Najvyššieho súdu ústavným sudcom poslal list zo Štrasburgu, v ktorom mu dali vedieť, že jeho sťažnosťou sa budú zaoberať prednostne.
Prerušené konanie sa malo týkať pochybenia Harabina, keď podľa Žitňanskej porušil povinnosť náhodného prideľovania spisov. Ako trest mu navrhla zníženie platu o 70 percent na rok, čo je vyše 50-tisíc eur.
Rovnakým trestom ho už pritom vlani v lete Ústavný súd potrestal za nevpustenie kontroly ministerstva financií. Práve toto rozhodnutie Harabin napadol v Štrasburgu.
Prednostne nie je ihneď
„Ústavný súd nemal žiadnu právnu prekážku pre rozhodnutie vo veci,“ hovorí štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Mária Kolíková (SDKÚ).
„Pretože v prípade, ak by ESĽP mal za to, že sa má pozastaviť alebo prerušiť nejaké konanie v danom štáte, má možnosť vydať predbežné opatrenie,“ dodala Kolíková. To sa v prípade Harabinovej sťažnosti nestalo.
Disciplinárne návrhy
1. odmietanie kontroly ministerstva financií (november 2010): ÚS v lete 2011 Harabina potrestal zrážkou 70 % platu na rok
2. porušenie povinnosti náhodného prideľovania spisov (november 2010): ÚS vlani v decembri konanie prerušil
3. nedostatočne chránil záujmy republiky, keď nepodal odvolanie pri tzv. diskriminačných žalobách, čo stálo SR vyše milión eur (august 2011): ÚS zatiaľ neinformoval o postupe
4. porušenie povinnosti náhodného prideľovania spisov (november 2011): hoci ministerka spravodlivosti žiadala o dočasné pozastavenie funkcie do 10 dní, ÚS o tom stále nerozhodol
Okrem toho, ESĽP doposiaľ o sťažnosti ani neinformoval vládu a bez jej stanoviska nemôže ďalej rozhodovať. Ministerstvo spravodlivosti, pod ktoré agenda spadá, sa o sťažnosti dozvedelo len vďaka kópii listu z Ústavného súdu.
Vláda pritom bežne dostáva na vyjadrenie aspoň štyri až desať týždňov. Aj potom nie je vylúčené, že bude mať súd na jednu, či druhú stranu ďalšie otázky. Konečné rozhodnutie európskeho súdu tak môže ešte trvať mesiace.
Skôr ako Ústavný súd rozhodol o prerušení konania, tak sa ani v Štrasburgu, ani vlády nepýtal, či už dostala Harabinovu sťažnosť na vyjadrenie.
Európsky súd sa v tomto štádiu k prípadu vyjadruje veľmi stručne. Potvrdil len to, že sťažnosť bola prijatá na prednostné vybavenie. Kedy rozhodne, neodpovedal.
Harabin: Som diskriminovaný
Predseda Najvyššieho súdu žiada v sťažnosti, ktorú má denník SME k dispozícii, na ESĽP nielen to, aby mu Slovenská republika uhradila sankciu, ktorou ho Ústavný súd potrestal. Žiada aj „spravodlivé zadosťučinenie z titulu morálnej ujmy 100-tisíc eur.“
Harabin namieta, že o jeho disciplinárnom konaní pre nevpustenie kontroly ministerstva financií nerozhodoval nezávislý a nestranný súd.
Namietal totiž sudcov Ľudmilu Gajdošíkovú, Ladislava Orosza, Jána Lubyho a Juraja Horvátha, ale ani jedného Ústavný súd nevylúčil.
V prípade Sergeja Kohuta, o ktorého nestrannosti pochyboval preto, lebo v minulosti proti nemu kandidoval vo voľbách predsedu Najvyššieho súdu, námietku zaujatosti nedal.
Harabin tvrdí, že predpokladal, že sa Kohut, tak ako v minulosti vylúči sám. Nestalo sa. Predseda Najvyššieho súdu spochybňuje to, že ústavní sudcovia nechali o ňom rozhodovať aj Horvátha, hoci v iných veciach bol tiež vylúčený.
Nepozdáva sa mu ani to, že Ústavný súd sa nedostatočne vysporiadal s rozhodnutím krajského a Najvyššieho súdu, ktoré povedali, že kontrola rezortu financií nemá čo na súde robiť.
Harabinovi v rozhodnutí tiež chýba argument ústavných sudcov, prečo jeho potrestali a jeho predchodcu Milana Karabína nie.
Naňho podal disciplinárny návrh ešte ako minister spravodlivosti za to, že odmietol pustiť na Najvyšší súd jeho ministerskú kontrolu. Karabína ústavní sudcovia nepotrestali.
Trpí aj rodina
Harabin sa v Štrasburgu tiež sťažuje, že trest nepostihol len jeho, ale aj jeho rodinu. Do postihu pritom ráta aj to, že Žitňanská krátko po nástupe na ministerstvo prepustila zo zamestnania jeho manželku. „Reálna obava z postihu hrozí aj synovi,“ tvrdí Harabin.
Vysvetľuje to tým, že syn chcel byť sudcom a pracuje na okresnom súde, ale Žitňanská presadila zmenu, že každý uchádzač o tento post musí odovzdať prehlásenie o tom, ktorí jeho blízki sú sudcami alebo zamestnancami súdov, či ministerstva.
Branislav Harabin sa stal pôvodne justičným čakateľom v júli 2009, týždeň po tom, ako Harabin odišiel z ministerstva spravodlivosti na Najvyšší súd.
V tom čase vďaka Harabinovej novele mali justiční čakatelia takmer isté miesto sudcu, pretože do výberového konania sa mohli hlásiť len oni a nie aj ľudia mimo súdov.
Ešte ostávajú tri návrhy
Ministerka spravodlivosti podala na Harabina celkovo štyri disciplinárne návrhy. Ústavným sudcom ostáva rozhodnúť ešte tri. Pančurová potvrdila, že o prerušení konania rozhodli len v jednom prípade.
V poslednom návrhu z novembra minulého roka navrhla Žitňanská aj to, aby predsedovi Najvyššieho súdu dočasne pozastavili funkciu. Hoci žiadala o vybavenie do desiatich dní, Ústavný súd doposiaľ o tom nerozhodol. Zatiaľ posudzoval len námietky a vylúčil z konania troch sudcov.
Prečo ich namietal
Ľudmila Gajdošíková: v roku 2003 bola v senáte, ktorý potvrdil, že Harabinov protikandidát vo voľbe predsedu Najvyššieho súdu Sergej Kohut bol diskriminovaný, pretože na rozdiel od Harabina nemohol sám o sebe hlasovať; sudkyňa vraj v rozhodnutí spochybňovala Harabinovu odbornosť, čo uňho vzbudzuje pochybnosti o jej nestrannosti
Ladislav Orosz: ešte ako poslanec v roku 2000 kritizoval Harabina; sudcova nestrannosť je vraj spochybnená aj údajne vymysleným nátlakom na jeho osobu pred hlasovaním o Špeciálnom súde; Harabin tvrdí, že „nemožno mať istotu o nestrannosti sudcu, ktorý verejne klame a zavádza“
Ján Luby: je v senáte s Gajdošíkovou a Oroszom, s ktorými je viac ako kolega, preto má Harabin pochybnosti o jeho nepredpojatosti; okrem toho je podľa Harabina „iba predĺženou rukou Jána Mazáka bez vlastného názoru“, ktorý v rokoch 2002 a 2003 spochybňoval jeho zvolenie
Juraj Horváth: tým, že bol v minulosti odsúdený za úmyselný trestný čin, je jeho zotrvanie na súde podľa Harabina nelegitímne; ako minister ho verejne kritizoval, takže predpokladá, že sudca si na ich základe vytvoril k nemu odmietavý, až nepriateľský postoj; Horváth sa v minulosti sám v Harabinových veciach namietal
Beata
Balogová
