Úrad termín zverejnenia výsledkov toľko posúval, až radšej nehovorí žiadny.
BRATISLAVA. Počet Slovákov stúpa, zistili štatistici v sčítaní obyvateľov. Nejde však o zistenia našich úradníkov, ale ich českých kolegov.
Tí už vyše mesiaca chrlia údaje o vekovej, národnostnej, náboženskej či vzdelanostnej štruktúre obyvateľstva.
Vieme tak, že v Prahe žije vyše 23-tisíc slovenských občanov a v celom Česku vyše 84-tisíc.
Na Slovensku však tieto počty zatiaľ iba odhadujeme. A to aj napriek tomu, že od rozhodujúceho okamihu sčítania už uplynulo vyše osem mesiacov.
Toľko trvalo zverejnenie výsledkov aj Čechom, hoci museli vyhodnotiť dvojnásobné množstvo údajov.
U nás ostáva termín zverejnenia výsledkov stále nejasný, hoci Štatistický úrad ich pôvodne ohlasoval na október a neskôr na prelom roka.
Priebežne, bez termínu
Fakty
Sčítanie 2011
koná sa každých desať rokov, rozhodujúcim okamihom bola polnoc 20. mája; prvýkrát sa dalo sčítať aj elektronicky, využilo to sedem percent ľudí; akcia stála 30 miliónov eur; kompletné výsledky musia byť známe do marca 2014.
„Výsledky budeme publikovať priebežne v rokoch 2012 a 2013,“ odpovedá teraz všeobecne hovorca úradu Marián Jánošík. Odmieta, že by úrad meškal.
Odvoláva sa pritom na hraničný termín, dokedy sme sa zaviazali údaje poskytnúť Európskej únii. Tým je až marec 2014.
Presný termín zverejnenia výsledkov bude podľa úradu možné stanoviť až po opravení chybných a doplnení chýbajúcich dát.
„V čase prípravy sčítania nebolo možné predpokladať takú masívnu antikampaň, ktorej dôsledky riešime doteraz,“ tvrdí Jánošík.
Prípravu sčítania kritizovalo ministerstvo vnútra aj samosprávy, ktoré nevedeli nájsť v zastaraných mapách mnohé domy, ulice či celé štvrte.
Anonymitu sčítania zasa spochybnil Úrad na ochranu osobných údajov, hoci prokuratúra podnet neskôr odmietla.
Čísla domodelujú
„Niektorí obyvatelia sa pod vplyvom antikampane rozhodli nielen nenalepiť na sčítacie formuláre identifikátory, ale namiesto nich lepili do formulárov čiarové kódy zo spotrebných tovarov, navzájom si identifikátory vymieňali, prípadne sa nesčítali vôbec,“ vraví Jánošík.
Úrad si preto od IBM musel objednať za 340-tisíc eur ďalší softvér, ktorý štatistikom pomôže dáta matematicko-štatistickými metódami doplniť.
Dodatočná zákazka však podľa Jánošíka celkovú cenu sčítania, ktorá presiahla 30 miliónov eur, nezvýši. Zaplatia ju z úspor.
Modelovať musia štatistici výsledky najmä v Bratislave, kde sčítanie podľa odhadov magistrátu odignorovala až štvrtina obyvateľov.
„Spresnené počty ľudí, ktorí sa na sčítaní nezúčastnili, budú súčasťou prezentácie prvých výsledkov,“ povedal Jánošík.
