BRATISLAVA. Možnosť zdravotníkov štrajkovať zrejme ostane v tomto volebnom období nedotknutá.
Vláda síce v decembri 2011 schválila návrh novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a s tým súvisiace novely Trestného zákona a Trestného poriadku, do parlamentu ich však poslala bez návrhu na skrátené legislatívne konanie.
Lekárske odborové združenie požiadalo predsedu parlamentu Pavla Hrušovského, aby zákon z rokovania stiahol. Odborári návrh vnímajú ako akt politickej pomsty.
Keďže poslanci majú pred sebou poslednú schôdzu pred voľbami, schváliť zmeny nestihnú. Do ďalšieho volebného obdobia sa zákony prenášať nemôžu.
"Ministerstvo zdravotníctva (MZ) nemôže zasahovať do legislatívneho procesu a termínov v ňom stanovených ani z dôvodu blížiacich sa parlamentných volieb a zmenou vlády," povedala pre TASR hovorkyňa rezortu Katarína Zollerová.
Chceli štandardný legislatívny proces
Z jej vyjadrení vyplýva, že prípadné obmedzenie práva na štrajk zdravotníkov necháva rezort na novú vládu.
"Prerokovanie návrhu v NR SR už v novom zložení v zmysle rokovacieho poriadku bude závisieť od novej vlády, či si tento zákon osvojí a predloží ho na schválenie," dodala.
Na otázku, prečo rezort nevyužil možnosť navrhnúť zrýchlené konanie, Zollerová odvetila, že chceli štandardný legislatívny proces.
"Navyše neboli splnené dôvody, ktoré umožňujú využiť skrátenú formu schvaľovacieho procesu, teda ministerstvo tak ani urobiť nemohlo," dodala.
Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik (KDH) v decembri zdôraznil, že legislatívne zmeny, ktoré majú obmedziť možnosť zdravotníkov na štrajk, nie sú hrozbou či strašením pre lekárov.
"Je to hlavne zabezpečenie nás všetkých, ktorí sme občanmi SR," povedal. Šéf rezortu chcel, aby sa právne zmeny podarilo presadiť ešte súčasnej vláde.
Lekárom by hrozili až dva roky väzenia
V Trestnom zákone a Trestnom poriadku mali pribudnúť state o novej skutkovej podstate trestného činu porušovania povinností za krízovej situácie.
Ten, kto by počas nej úmyselne nevykonal uloženú povinnosť, sa mal potrestať odňatím slobody až na dva roky.
Dva až päť rokov väzenia malo hroziť tomu, kto týmto činom spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.
