Poslanci bývalej koalície chcú, aby sa Petranský s rozpočtom ešte potrápil.
Agentúrne spravodajstvo sme o 19:37 nahradili autorským článkom denníka SME.
BRATISLAVA. Buď nám štát zvýši rozpočet, alebo musíme prepúšťať. Z dvoch možností, ktorými šéf ÚPN Ivan Petranský zdôvodňoval výpovede deviatich podriadených, si poslanci vybrali tretiu.
Parlamentný výbor pre ľudské práva včera Petranského vyzval, aby výpovede stiahol a predložil návrh činnosti ÚPN „bez prepúšťania zamestnancov a zvýšenia nárokov na rozpočet“.
Petranský sa na rokovaní pre pracovnú cestu nezúčastnil, poslanci mu vyčítali, že pred prepúšťaním nevyužil všetky možnosti a o výpovediach rozhodol svojvoľne.
Kúzelník Petranský
Fakty
Ústav pamäti národa
vznikol v roku 2003 z iniciatívy disidenta a ponovembrového ministra vnútra Jána Langoša, skúma zločiny fašizmu a komunizmu, sprístupňuje archívy ŠtB má aj zoznamy arizátorov, má 73 zamestnancov a rozpočet 1,46 milióna eur.
Takéto riešenie presadila vo výbore bývalá koalícia. Poslanci Smeru vypätú situáciu v ústave skúmajúcom zločiny fašistickej a komunistickej totality ignorovali.
Proti bola iba predsedníčka výboru Anna Belousovová (nezávislá), ktorá tvrdila, že poslanci si Petranského pomýlili s Copperfieldom.
Ekonómka ústavu pred poslancami vypočítala, že ak nebudú prepúšťať, tak zostane ÚPN zo štátneho príspevku na prevádzku 14-tisíc eur.
Z 1,46miliónového rozpočtu až 91 percent pohltia mzdy, odmeny a odvody zamestnancov a členov správnej a dozornej rady.
„Po odpočítaní výdavkov, ako sú prenájmy, energie či stravné lístky, ostane 14 310 eur. To je holá skutočnosť,“ rátala ekonómka ÚPN Terézia Holecová.
Prepúšťaní zamestnanci ústavu i koaliční poslanci však tvrdia, že ústav by sa mal snažiť získať aj ďalšie zdroje.
Vlani im napríklad poskytlo dotáciu takmer 60-tisíc eur ministerstvo financií, aby vykryli novú povinnosť zaplatiť odvody aj z odmien členov správnej a dozornej rady.
O tú Petranský teraz nežiadal, hoci ministerstvo tvrdí, že by sa ňou zaoberalo.
Úspory zhatili voľby
Ďalšie peniaze môže ÚPN získať z eurofondov, štátnych i nadačných grantov i úsporami.
„V čase, keď celá spoločnosť šetrí, ÚPN zvyšuje výdavky,“ vyčítal vedeniu ústavu poslanec OKS Peter Zajac. Spomenul plánovanú obnovu počítačov.
Poslanci šéfovi ÚPN vyčítali aj to, že výpovede rozdal bez súhlasu správnej rady a práve svojim dlhodobým kritikom.
Sú medzi nimi aj Patrik Dubovský a Marián Gula, ktorí ústav zastupovali vo vládnej komisii na prípravu nového zákona o ÚPN. Ten by o niekoľko mesiacov skrátil aj Petranského funkčné obdobie.
Práve nový zákon chce riešiť aj nedostatok peňazí v ústave.
Dvanásť členov správnej a dozornej rady mala nahradiť sedemčlenná Rada ÚPN s polovičnými odmenami, čo by ústavu ušetrilo ročne až do 200-tisíc eur.
Zákon v decembri prijala vláda, no pre predčasné voľby ho už parlament neprijme.
Ohrozené ľudské práva
Belousovová včera navrhla, aby zo zákona vybrali aspoň časť o znížených odmenách pre členov rád a návrh posunuli parlamentu v skrátenom legislatívnom konaní.
To možno využiť pri ohrození ľudských práv či hroziacich mimoriadnych škodách.
„Koľko ráz sa na to napasovalo všetko možné, aj keď žiadne strašné škody nehrozili. Zákon by sa tak dal schváliť ešte na poslednej schôdzi,“ tvrdila. Výbor návrh zamietol.
Na stiahnutie výpovedí má Petranský čas už len do utorka.
„Základnou podmienkou pre navodenie základnej dôvery je minimálne džentlmenské vyjadrenie, že výpovede budú brané ako zmrazené,“ hovorí prepúšťaný zamestnanec Dubovský.
Ako bude ústav postupovať, včera jeho hovorca Ján Pálffy nevedel. „Boli by sme veľmi radi, keby uznesenie, ktoré výbor prijal, bolo realizovateľné,“ povedal.
