Založme Národný poklad, Slováci a Slovenky doma i vo svete! Vyzýval pred takmer dvadsiatimi rokmi vtedajší predseda Matice slovenskej Jozef Markuš.
Smutný príbeh Národného pokladu sa začal v roku 1993 súbežne so vznikom Slovenskej republiky.
Zbierka mala byť prejavom národnej identity, ale hlavným cieľom bolo vytvorenie zlatých, korunových a devízových rezerv v Národnej banke Slovenska a stabilizácia novej meny.
Ľudia do zbierky neváhali vložiť rodinné cennosti, šperky a zlato.
Prstene aj zlaté zuby
Spočiatku rástla rýchlo. Optimistické odhady vtedy hovorili, že sa vyzbiera možno aj miliarda korún.
V prvom roku zaevidovali len v jednej banskobystrickej banke 800 darcov, 238-tisíc korún a vyše 500 predmetov z drahých kovov. Takmer polovica bola zo zlata.
Ľudia nosili prstene, retiazky, zlomkové zlato aj zlaté zuby. Americký podnikateľ slovenského pôvodu Jozef Kasanický ponúkal údajne šek na pol milióna dolárov, ale podmienil to svojím menom na zlatých tehlách a prijatím jeho ekonomickej reformy.
Tri roky po vyhlásení mal poklad hodnotu 29 miliónov korún. Potom nadšenie opadlo a desať rokov po vyhlásení zbierky mal poklad o dva milióny viac.
Zbierku mali po jej ukončení uložiť do Národnej banky Slovenska, ale nestalo sa tak. Časť zlata mali pretaviť do tehličiek a časť zbierky sa mala dostať na aukcie. Terajšie vedenie Matice vôbec nevie, koľko ľudí a firiem prispelo.
Ivan Gašparovič s manželkou Silviou. V tom čase bol predsedom Národnej rady SR.
Národ filantropov
Nadácia Matice slovenskej sa v roku 2008 rozhodla pre rizikovú investíciu. Vložila peniaze z Národného pokladu (23 miliónov) do Podielového družstva Slovenské investície.
Už vtedy malo družstvo podľa nového vedenia Matice finančné problémy, ktoré vyvrcholili vyhlásením konkurzu o tri roky neskôr.
Bývalé vedenie Matice nalákalo do podielového družstva na vysoké výnosy a tiež podporu matičnej činnosti aj verejnosť.
Do PDSI vložilo okolo 30 miliónov eur, často celoživotné úspory, aj takmer tri a pol tisíca ľudí. Medzi jednotlivými vkladmi sa objavili aj sumy niekoľko miliónov korún.
Nebolo to prvýkrát, čo Slováci pomáhali vlastnému štátu. Urobili tak za posledných sto rokov niekoľkokrát. Počas vojnového slovenského štátu, v roku 1968 aj pri vzniku novej Slovenskej republiky.
Slováci majú pri zbierkach filantropického ducha, neuveriteľnú smolu a peniaze, ktoré sa zvyknú vypariť. Stalo sa to po zbierke na tatranský dopravný systém Alweg v roku 1968 aj pri Národnom poklade.
Na Alweg dali podľa dobovej tlače ľudia milióny korún zo svojich mizerných platov.
Po okupácii projekt zastavili, výťažok zo zbierky sa stratil, zostali len sovietski vojaci. Po zbierke na Národný poklad zostali pamätné medaily.
Neodovzdávali sa len české a slovenské koruny, ale aj doláre.
Matica slovenská pátra
Aj teraz Slováci hľadajú svoj národný poklad. Presnejšie, tí ktorí sa naň skladali, sa už len bezradne prizerajú a čakajú na výsledok. Koľko a čo z neho zostalo.
Fakty sú jasné. Približne milión eur je v skrachovanom Podielovom družstve Slovenské investície. Koľko a či vôbec niečo z nich sa do Národného pokladu vráti, dnes nikto nevie.
Miesto, kde sú uložené šperky, zlato a iné cennosti za takmer 125-tisíc eur, predstavitelia Matice slovenskej hľadajú. Možno sú v zamknutej kovovej skrini, od ktorej nemajú kľúče. Takže z pokladu určite zostali len umelecké obrazy na stenách v Martine.
Bol pri tom aj terajší predseda Matice a vtedy viceguvernér NBS Marián Tkáč, ktorý dnes dáva trestné oznámenia.
„Matica nevie, čo bolo a čo je súčasťou Národného pokladu. Máme obrazy a vieme, že sa peniaze neúspešne preinvestovali. Zbierka umeleckých diel je uložená na bezpečnom mieste. Po uložení zbierky z drahých kovov v súčasnosti pátrame. Podali sme trestné oznámenie,“ konštatoval Tkáč.
Našli sa národovci, ktorí venovali aj svoje celoživotné úspory.
Zbierku iniciovala a nad peniazmi a cennosťami mala dohľad Nadácia Matice slovenskej. Jej pôvodnými zakladateľmi boli Matica, slovenské banky a veľké priemyselné podniky, ktoré do nadácie vložili po pol milióne korún.
Neskôr sa nadácia zmenila, stala sa sama sebe zriaďovateľom a s Maticou už mala spoločný len názov a predsedu Jozefa Markuša.
Terajší predseda Tkáč sa nevie dopátrať k mnohým informáciám, dokonca ani k tomu, ako sa pôvodné trojmiliónové imanie nadácie zmenilo na 300-tisíc korún.
„Rozdiel 2,7 milióna korún je nevysvetlený,“ konštatovala hovorkyňa Matice Katarína Belická.
Matica ponúkla všetkým poškodeným, že ich bude zastupovať bezplatne. Tkáč tvrdí, že sa ich zatiaľ prihlásila asi polovica. Možno získajú z vkladov desať, v optimistickom výhľade dvadsať percent, ale to dnes nevie povedať nikto.
Jozef Prokeš, bývalý predseda Slovenskej národnej strany.
