Akčný plán Iniciatívy pre otvorené vládnutie v Slovenskej republike počíta s novou Radou vlády pre transparentnosť a otvorené vládnutie.
BRATISLAVA.
Prvý raz by sa malo robiť hodnotenie do Barometra otvorenosti v októbri tohto roka. Počíta s tým návrh akčného plánu iniciatívy za otvorené vládnutie, ktorý predložil Úrad vlády SR do pripomienkového konania.
Otvorenosť má podľa kritérií hodnotenia (ktoré tiež treba pripraviť) posudzovať nová Rada vlády pre transparentnosť a otvorené vládnutie, s ktorou sa počíta od februára.
Podľa návrhu bude pozostávať z členov Komory pre mimovládne neziskové organizácie, Výboru pre mimovládne neziskové organizácie, členov medzirezortnej pracovnej skupiny (majú na starosti akčný plán), zástupcov vybraných watchdogových organizácií na Slovensku a ďalších osobností s vysokým morálnym kreditom v spoločnosti.
Pôjde o unikátny portál s otvorenými dátami
Rada bude okrem toho posudzovať dáta, ktoré jednotlivé ministerstvá ale aj ďalšie orgány verejnej správy poskytnú na plánovaný portál otvorených dát - data.gov.sk.
Projekt tohto portálu nadväzuje na Centrálny register zmlúv, kde sa už rok povinne zverejňujú zmluvy uzatvorené ministerstvami, ústrednými orgánmi štátnej správy, verejnoprávnymi inštitúciami a podriadenými organizáciami týchto inštitúcií, ktoré nadobúdajú účinnosť až deň po takomto zverejnení.
Na portáli otvorených dát chcú postupne vytvoriť katalóg dostupných dát verejnej správy, ktorý bude prístupný pre ďalšie počítačové spracovanie.
Znamená to, že na jednom mieste sa bude dať nájsť informácia, kde sa nachádzajú dáta, ktoré občania, podnikatelia aj samotná verejná správa potrebujú na ďalšie spracovanie.
„Ide o unikátny a inovatívny portál, ktorý doteraz na Slovensku neexistuje,“ tvrdia autori návrhu.
Ako prvý má na portál prejsť spomínaný register zmlúv, portál chcú spustiť od marca, o mesiac neskôr tam majú pribudnúť pilotné datasety (týkajúce sa služieb občanom a transparentnosti nakladania s verejnými prostriedkami) z vybraných rezortov.
Bude informovať o európskych fondoch
Občania by mali podľa navrhovaného akčného plánu viac informácií aj o nakladaní s peniazmi zo štrukturálnych fondov EÚ, Nórskeho a Švajčiarskeho finančného mechanizmu a ďalších dotačných schém. Tie tvoria jeden z podstatných zdrojov verejných financií, ktorý využívajú samosprávy, podnikatelia a neziskové organizácie.
Preto chcú autori materiálu vytvoriť špecifickú webovú stránku a aplikácie, ktoré budú občanom poskytovať informácie o využívaní štrukturálnych fondov. Budú tam aj správy o výsledkoch, ktoré sa vďaka nim podarilo dosiahnuť, o dopade na regióny, ktoré majú najvyššiu nezamestnanosť, ale aj o možnostiach ako sa občania môžu zapojiť do prebiehajúcich projektov alebo získať finančnú podporu.
„Keďže záujmom vlády je transparentné a otvorené fungovanie verejných zdrojov, pokladáme za jeden z najdôležitejších krokov zabezpečiť interaktívny a prehľadný spôsob informovania o použití prostriedkov zo štrukturálnych fondov,“ píše sa v navrhovanom akčnom pláne.
Informácie o doterajšom využívaní fondov majú byť na portáli od apríla, aktuálne využívanie štrukturálnych fondov tam chcú zverejňovať od decembra.
S elektronickou petíciou budú občania reagovať efektívnejšie
Ďalšou veľkou navrhovanou novinkou má byť od júla elektronická petícia. V našom zákonodarnom systéme sa národná rada musí zaoberať petíciou, ktorú podporí viac ako 100-tisíc občanov.
Vláda chce reagovať na podnety občanov skôr a efektívnejšie. Chce na to využiť nové technológie, ktoré uľahčia komunikáciu občanov a zjednodušia spôsob, ktorým sa budú môcť pripojiť k spoločnej petícii.
Preto plánuje pripraviť nástroj, ktorý umožní elektronický zber podpisov a urobiť tak verejný záväzok, že sa bude zaoberať každou petíciou, ktorej sa podarí v priebehu 30 dní pozbierať elektronicky 15-tisíc podpisov. Ak sa petícia bude dotýkať vecí v kompetencii vládnej exekutívy, zaviazala by sa odpovedať signatárom do 30 dní, opatrenia by prijala do 60 dní od ukončenia petície.
V prípade, že iniciatíva bude navrhovať aj legislatívne kroky, vláda by sa zaviazala prerokovať návrh takéhoto zámeru do pol roka od ukončenia petície.
Chcú zvyšovať transparentnosť
Vláda chce s verejnosťou viesť dialóg o verejných politikách. Pilotnými projektmi by mal byť dialóg o Stratégii poskytovania sociálnych služieb, o vytvorení pravidiel pre spoluprácu týkajúcu sa stratégie zvyšovania transparentnosti justičného systému, o Národnej stratégii rozvoja a ochrany prírodného prostredia na Slovensku a o Celoštátnej stratégii ochrany a podpory ľudských práv.
Autori akčného plánu chcú dosiahnuť aj lepšiu ochranu ľudí, ktorí sú ochotní nahlásiť korupciu. Do apríla by mal rezort vnútra pripraviť návrh takejto zákonnej normy.
Oznamovatelia korupcie by mali mať záruku automatického zrušenia povinnosti mlčanlivosti voči polícii, prokuratúre a iným štátnym úradom pri nahlásení korupčného, trestného, nezákonného, nehospodárneho konania vo verejných inštitúciách.
Okrem toho by mali ochranu pred prepustením zo zamestnania, nárok na právne zastupovanie a psychologické poradenstvo.
V prípade ušetrenia verejných zdrojov majú dostať odmenu. Právna norma im má garantovať aj beztrestnosť, resp. prípadné zníženie trestu.
