Nevyjadrujeme sa ku všetkým kauzám, lebo odjakživa hlásame, že kradnutie aj úplatky sú zakázané a morálne neprípustné, tvrdí katolícka cirkev.
Zásadné stanoviská veľkých cirkví k udalostiam posledných mesiacov, teda k pádu vlády, eurovalu, Grécku, štrajku lekárov, problémom EÚ či nebodaj ku Gorile nepočuť. A to napriek tomu, že spomínané témy sprevádzajú aj hriechy ako vydieranie, arogancia, nezodpovednosť, či krádeže a úplatky. Je mlčanie cirkevných elít, ktoré nepochybne vnímajú pošliapavanie Desatora, zlyhaním?
Podľa religionistu a psychológa Richarda Grófa sa v tomto očakávania veriacich rôznia. „Sú takí, čo si oficiálne stanovisko radi vypočujú, lebo im uľahčí rozhodovanie v nejednoznačných otázkach, iní to môžu pociťovať ako obmedzovanie názorovej slobody a prekročenie kompetencií zo strany cirkvi.“
Nechcú zovšednieť
Téza, že hierarchovia zámerne prehliadajú zlo a mlčia, aby si to nerozhádzali s politikmi (v praxi totiž komunikujú s každou garnitúrou), je lákavá, podľa cirkví však nepravdivá.
„Katolícka cirkev sa vyjadruje, len ak ide o naozaj výnimočnú udalosť celospoločenského charakteru, inak by sa jej hlas stal všedným,“ tvrdí hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik. Súhlasí aj trnavský arcibiskup Róbert Bezák. „Cirkvi vždy išlo o zásadné hodnoty, a ak boli spochybňované, vyjadrila sa na ich obhajobu.“
Podľa Grófa navyše politické témy často nie sú morálne jednoznačné.
„Je morálne zlé, že padla vláda? Že Grécko má finančné problémy? Nie. Je to vec pohľadu. Život na dlh nie je hriech. Gorila nehovorí o morálnej kríze spoločnosti, ale o morálnej kríze politikov.“
Psychológ upozorňuje aj na riziko, že veriacich, ktorí očakávajú pevné vedenie alebo sú dlhodobo frustrovaní, a preto chcú radikálnejšiu mobilizáciu, môže mlčanie cirkvi odradiť v zmysle, že ju prestanú vnímať ako autoritu. „Na druhej strane vyjadrením politického názoru na nie jednoznačnú tému môže cirkev časť stúpencov stratiť pre nesúhlas alebo pocit neoprávneného ovplyvňovania.“
Za svedomie si zodpovedáme sami
Kováčik tvrdí, že cirkev v postojoch k vážnym témam nezlyháva a na negatívne javy predvídavo upozorňuje už vopred. Napríklad v roku 2005 vo vyhlásení k sociálno-ekonomickej situácii podľa neho upozorňovala na problémy, ktoré sa neskôr stali realitou.
Cirkev podľa Kováčika nie je politickou stranou, ktorá sa vyjadruje ku všetkému.
„A ak to robíme, nikdy neuvádzame konkrétne mená alebo strany. Vždy vravíme o princípoch. Nepotrebujeme hovoriť konkrétne o Gorile, lebo odjakživa hlásame, že kradnutie aj úplatky sú zakázané a morálne neprípustné. Odvážny človek v tom dokáže identifikovať naše jasné posolstvo.“
Generálny biskup evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Miloš Klátik tvrdí, že stanoviská k závažným veciam neriešia formou oficiálnych vyhlásení. „Dianie v spoločnosti a problémy ľudí reflektujú naši duchovní v kázňach a v rozhovoroch s veriacimi.“
Hovorca KBS dopĺňa, že ľudia sú valcovaní informáciami médií, a tak automaticky očakávajú, že im niekto nadiktuje, čo je dobré a čo zlé. „Zabúdajú však, že za to, aby si formovali svedomie na základe všeobecných princípov, zodpovedajú oni sami.“
Dokážu nastoliť diskusiu?
Teológ a publicista Miroslav Kocúr, naopak, tvrdí, že pri relatívne vysokej organizovanosti obyvateľov Slovenska v cirkvách by očakával, že zaznie ich hlas aj pri ekonomickej kríze, jej dopade na Slovensko, pri páde vlády či pri náladách, ktoré vyvolal dokument Gorila.
„Nič také som, žiaľ, nezaregistroval. V niektorých kostoloch v kázňach izolovane zaznievajú všeobecné slová o mravnej kríze.“
Myslí si, že aplikácia etických princípov z kresťanského pohľadu by mohla ľudí pozitívne motivovať a zorientovať. Prikázanie „nepokradneš“ podľa neho znamená napríklad aj „nebudeš korumpovať“ so zámerom profitovať na verejnom tendri.
„Toto prikázanie sa napĺňa aj pri principiálnom vyhýbaní sa klientelizmu a zneužívaniu právomocí verejného činiteľa. Že v týchto situáciách mnohí ľudia nehovoria pravdu a podvádzajú, je zrejmé. Je to však konanie proti prikázaniu, ktoré zakazuje klamať a podávať krivé svedectvo.“
Problém podľa teológa spočíva v tom, že na otázky korupcie a klientelizmu sa cirkvám nedarí reagovať tak, aby nastolili zásadnú diskusiu, alebo aspoň prispeli jasným postojom. „Mainstreamové kresťanstvo sa vo vnímaní verejnosti zredukovalo. Koncentruje sa na rituálnu stránku svojho fungovania, v oblasti etiky zase skôr na individuálne postoje ako na spoločenskú dimenziu etiky v rámci súčasnej krízy.“
Hlasnejšie postoje cirkví chýbajú aj Petrovi Kunderovi z Aliancie Fair-play. „Môj osobný názor je taký, že cirkevní predstavitelia často nie sú ochotní ísť do otvorených diskusií na vážne témy. Dôvodom je zrejme aj to, že u nich absentuje výcvik v oblasti mediálnej komunikácie.“
Kunder cíti malú odozvu od cirkví aj od akademickej obce. „Akoby už na tento typ agendy rezignovali. Bolo by pritom užitočné, ak by sa nahlas a otvorene vyjadrovali ku korupcii, arogancii moci, rozkrádaniu a podobne. Všeobecné postoje často nestačia.“
Odmietajú viesť za ručičku
Dôstojný priestor na venovanie sa negatívnym javom v spoločnosti, politiku nevynímajúc, by mohli mať katolícke médiá. Kňaz Juraj Drobný z TV LUX však otvorene priznáva, že hoci sa v jednom publicistickom cykle občas venujú aj politickým otázkam z pohľadu morálky, na hĺbkové spracovanie politických tém nemajú finančné ani personálne kapacity.
„Samozrejme, ak biskupi prejavia záujem tlmočiť stanovisko k istým javom, majú priestor, na druhej strane také stanoviská aktívne nevyhľadávame. Kým sme malá televízia, nie je to, žiaľ, v našich možnostiach.“
Iný názor má šéfredaktor Katolíckych novín Ivan Šulík. Politickým ani celospoločenským témam sa vraj nevyhýbajú.
„Na tretej strane mávame pravidelný komentár, ktorý vychádza z najaktuálnejších udalostí. Samozrejme, tému nekomentujeme tak ako Sme, ktoré sa vyjadruje ku konkrétnym ľuďom a stranám. My nemenujeme, vyjadrujeme sa z pohľadu princípov. Človek, ktorý trochu rozmýšľa, ich dokáže aplikovať a vyvodiť si, koho presne sa naša kritika týka.“
Šulík dodáva, že chcú ľudí vychovávať k mravnej zrelosti, nie ich viesť za ručičku. „Určite sme sa opakovane vyjadrovali aj k pádu vlády či ku Gorile, nedávno sme mali komentár o morálnych trpaslíkoch,“ tvrdí šéfredaktor a tému uzatvára slovami, že pri dôležitých témach automaticky žiadajú o postoj aj cirkevné autority.
Cirkev predpovedala problémy už pred rokmi
V roku 2005 sa Slovensko tešilo z reforiem a pozitívneho vývoja ekonomiky. Konferencia biskupov Slovenska už vtedy varovala pred negatívnymi javmi.
1. Celkovú sociálno-ekonomickú situáciu označila za znepokojujúcu.
2. Upozorňovala na zvyšovanie sa počtu chudobných.
3. Varovala pred krízou, ak sa ekonomická globalizácia nebude šíriť zároveň s globalizáciou solidarity.
4. Odmietala uprednostňovať kritéria rýchleho ekonomického zisku.
5. Za hriech označila prístup, v ktorom sa podnikateľom neprimerane rozrastá majetok, pričom sociálnu situáciu iných zneužívajú na tlak pracovať za minimálnu mzdu, ktorú neraz ani nevyplácajú.
6. Upozorňovala na veľkú skupinu ľudí s ochotou pracovať, ktorá však nedostáva možnosti.
ks
Anketa
Zaznieva dnes hlas cirkví voči vážnym celospoločenským témam dostatočne nahlas?
Róbert Bezák, trnavský arcibiskup: „Áno i nie vzhľadom na to, že cirkev je spoločenstvom kléru i veriacich laikov. Sú témy, ku ktorým považujeme za potrebné vyjadriť sa verejne, napríklad k otázkam ochrany ľudského života a jeho dôstojnosti, ochrany rodiny a sviatočných dní, v prípade krízy povzbudzujeme k solidarite a pomoci núdznym.
Peter Kunder, Aliancia Fair-play: „Tém, kde absentuje ich hlas, je veľa, napríklad by som rád počul ich názor na riešenie rómskej otázky, veľa by mohli spraviť pri vnášaní empatie medzi znepriatelené skupiny a podobne.
Miroslav Kocúr, teológ: „Od náboženských lídrov už dnes zásadné odpovede na vážne otázky čaká málokto. Možno povedať, že cirkvi nereagujú na morálnu krízu štátnych a medzinárodných inštitúcií, lebo sú jej súčasťou. Kto posledné roky sledoval dianie vo Vatikáne, Amerike, Nemecku či Rakúsku, vie o čom je reč.“
ks

Beata
Balogová
