Tú druhú možnosť zažívame v poslednom desaťročí v oblasti sexuality a rodinných hodnôt s vážnymi dôsledkami na správanie v oblastiach úzko súvisiacich s rodinou a následne na stabilitu rodiny. Do témy o ľudskej sexualite, donedávna hodnotovo jasnej, hoci v praxi nie vždy žitej v duchu poznaných a akceptovaných hodnôt, sa čoraz viac zavádzajú nové, často hodnotovo rozporné pojmy. Takými pojmami sú napr. sexuálna orientácia, reprodukčné zdravie, práva a služby, sexuálne zdravie, práva a služby a i. Inokedy zasa sa doteraz používané pojmy (pohlavie, rod, manželstvo, rodina, ľudské práva a i.) inak interpretujú, takže dostávajú iný význam. V súčasnosti sa hovorí o „globálnej zmene klímy v oblasti rodiny a manželstva“.
Článok pani Eriky Kvapilovej, podpredsedníčky SDA (SME 30. júla) považujem za výrečný príklad dôsledkov zavedenia nejednoznačných pojmov. V ňom autorka kritizuje poslancov NR SR za to, že „na podnet KDH nezaradili na rokovanie zákon o rovnakom zaobchádzaní (antidiskriminačný zákon)“, ktorého primárnym cieľom je „vytváranie rovnosti príležitostí mužov a žien vo všetkých oblastiach života“. V skutočnosti bolo to použitie nejasného a kontroverzného pojmu „sexuálna orientácia“ v § 2 návrhu spomínaného zákona, ktoré zablokovalo prerokovanie užitočného zákona, zameraného na zamedzenie diskriminácie občanov.
Poslanci sa totiž právom obávali, že sa tolerancia voči minoritám s rôznou „sexuálnou orientáciou“ môže vzťahovať na čokoľvek, napr. aj na pedofíliu. Právne normy musia pracovať s jasne definovanými pojmami, aby bolo zrejmé, na aké formy správania sa vzťahujú, alebo nevzťahujú. Ak citovaný návrh zákona tejto požiadavke nevyhovel, potom stiahnutie návrhu zákona nebolo „útokom na ľudské práva žien“ (E.K.).
Druhá výhrada poslancov vychádzala zo skutočnosti, že na prvý pohľad samozrejmé požiadavky návrhu zákona umožnia aplikácie, ktoré nie sú vôbec ani samozrejmé a sotva môžu počítať so širokým konsenzom. Napríklad uzákonenie práva homosexuálnych dvojíc na adopciu dieťaťa, čo je závažný odborný výchovný problém, ktorý nemožno riešiť politickými heslami. Či homosexuálne páry majú predpoklady pre adopciu, o tom môžeme diskutovať; čo je však neprijateľné, to je pokus vpašovať takéto ustanovenie do nášho právneho systému pomocou „nevinne“ vyzerajúcej formulácie, ktorá – či už zámerne alebo de facto – skrýva jej skutočný rozsah a dosah.
V rezolúcii Európskeho parlamentu (EP) „O sexuálnom a reprodukčnom zdraví a právach je reč o sexuálnom a reprodukčnom zdraví a právach jednotlivcov, najmä žien a mládeže a o službách sexuálneho a reprodukčného zdravia. V duchu Charty o sexuálnych a reprodukčných právach, ktorú formulovala Medzinárodná federácia pre plánované rodičovstvo v roku 1995, rezolúcia sa odvoláva v 18 bodoch na existujúce dokumenty OSN a iných medzinárodných organizácií o ľudských právach. Avšak je tu posun v ich interpretácii, najmä vo vzťahu k Všeobecnej deklarácii ľudských práv, v zmysle oslabenia významu a podpory inštitúcie rodiny.
Vychádza sa tiež z deklarovaných definícií sexuálneho a reprodukčného zdravia. Avšak spojením týchto práv so službami sexuálneho a reprodukčného zdravia sa posúva dôraz od hodnôt a vzťahov, o ktorých hovorí napr. definícia sexuálneho zdravia WHO, na „zabezpečenie prístupu k potratu pre všetkých“ (bod 12) a na antikoncepciu vrátane abortívnej antikoncepcie „pilulka deň po“ (bod 6). Dôraz na zabezpečenie antikoncepcie podsúva predpoklad, že vybavenie mládeže antikoncepciou (bod 4, 18) a poradenstvom, resp. informáciami o antikoncepcii (bod 11) je hlavnou a jedinou formou prevencie potratov, AIDS a predčasných tehotenstiev mladistvých. „Hlavnou príčinou vysokého výskytu potratov a AIDS nie je nedostatok antikoncepcie, ale nesprávne pochopenie reprodukčných práv,“ hovorí demograf Karol Pastor.
Vo vzťahu k ženám rezolúcia požaduje, aby žena „sama“ informovane rozhodla o používaní antikoncepcie a o potrate. Toto „reprodukčné právo“ má však aj druhú stránku: de facto odsudzuje ženu na to, aby sama niesla celú ťarchu rozhodovania, ako aj zdravotné, citové, sociálne a iné dôsledky potratu, hoci ide o zodpovednosť a o výsledok konania dvoch ľudí. Je to necitlivé voči ženám a oberá mužov o možnosť uplatniť svoju partnerskú povinnosť a zodpovednosť.
Je veľa ľudí, ktorí sa s obavami pozerajú na snahy ovplyvňovať reprodukčné správanie mládeže, žien a mužov v mene ich sexuálnych a reprodukčných práv, ktoré – popri iných vplyvoch – de facto spôsobujú rozklad rodín. Títo ľudia a organizácie, zastúpené 240 poslancami EP, majú tiež právo na toleranciu svojich názorov.
Je teda potrebné hovoriť jasnými pojmami, verejne, otvorene a pravdivo. Ak veci nenazývame pravým menom, dialóg sa končí, resp. ani sa nezačne.
Autor: TERÉZIA LENCZOVÁ(Autorka je predsedníčkou Slovenskej spoločnosti pre rodinu a zodpovedné rodičovstvo)
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
