Šokujúce alebo prinajmenej prekvapujúce čísla posledného prieskumu agentúry DICIO – reč je predovšetkým o razantnom poklese HZDS pod 20-percentnú hranicu a o presadení sa Gašparovičovho HZD – môžu byť ešte stále prejavom zhody okolností, v neposlednom rade časových. Prieskum sa totiž konal krátko po rozkole či „očiste“ v radoch HZDS a „pricestovaní“ Ivana Lexu do vlasti, čo mohlo vyhrotiť náladu aj v radoch respondentov: Nedá sa preto vylúčiť, že viac ako v inom čase identifikovali v odchode druhého muža HZDS dlho čakanú realizáciu projektu HZDS bez Mečiara. Kým však tento trend nepotvrdia aj iné prieskumy – konečnou verifikáciou budú aj tak volebné výsledky – budeme sa pohybovať v rovine viac či menej odôvodnených či inými signálmi podporovaných špekulácií.
Sekundárne informácie spomínaného prieskumu však hovoria o vážnejšom rozkole v HZDS, ako to sú „pozostalí“ schopní pripustiť – analýzy respondentov z radov elektorátu HZDS-HZD totiž hovoria, že kým približne štvrtina schvaľuje Mečiarovo konanie a viac ako pätina víta „šancu“ Gašparoviča vytvoriť HZDS bez Mečiara, až takmer polovica nevie, na čej strane je pravda. Aj od mediálneho a mítingového uchopenia tohto rozkolu a presvedčivosti oboch ústredných protagonistov bude zrejme záležať, či trend oslabovania HZDS a upevňovania postu HZD bude aj naďalej pokračovať. Rola predsedov bude zrejme kľúčová – ťažko sa totiž môžu odlišovať hodnotovou bázou, na to boli pridlho spolu. V prospech Gašparoviča môže zapôsobiť, ak nájde niekoľko akceptovateľných hesiel (to o Európskej únii nemusí byť mimoriadne dôležité, ale z jeho úst je predsa len trochu dôveryhodnejšie ako od Mečiara). Ďalšie výsledky prieskumu, podľa ktorých HZD oslovilo skôr mladšiu a strednú vrstvu, obyvateľov Košického, Žilinského a Prešovského kraja a skôr mestá nad 20-tisíc obyvateľov ako dedinu, môžu naznačiť, kam sa môže Gašparovič obrátiť po hlasy pre poslanecké mandáty. Nič však nevypovedajú o tom, ako s nimi po voľbách naloží.
