V texte nájdete aj:
V texte nájdete aj: Ako prežiť mráz (rady) >> V pohybe sa dá zvládnuť aj mínus 50 stupňov (rozhovor) >> Dotykové telefóny mínusy brzdia >>
BANSKÁ BYSTRICA . Nočné teploty na Slovensku sa už niekoľko dní pohybujú okolo mínus 30 stupňov Celzia a vyžiadali si už dva ľudské životy.
V niektorých obciach padajú teplotné rekordy a časť riek zamŕza. Od zimy praskajú koľajnice na železniciach.
Meteorológovia zo Slovenského hydrometeorologického ústavu predpovedajú, že mimoriadne studené počasie potrvá až do konca tohto týždňa.
Nočné teploty sa budú blížiť k mínus 30 stupňom, navyše sa k chladu pridá sneženie a zosilnie vietor.
Klimatológ SHMÚ Pavel Faško hovorí, že mimoriadny chlad prichádza na Slovensko z oblasti východného Ruska.
„Teploty nie sú historicky rekordné, ale sú naozaj nízke,“ konštatuje a dokladá to utorkovými záznamami z meteorologických staníc.
V Podolínci padol miestny rekord z roku 1963 o jeden stupeň. Teplota klesla až na mínus 27 stupňov. V Plavči na severnom Spiši prekročili prízemné teploty namerané päť centimetrov nad zemou mínus 30 stupňov.
Klimatológ aj napriek tomu hovorí, že to nie sú z historického hľadiska rekordné teploty. Slovenský rekord drží od februára 1929 Vígľaš Pstruša, keď tam namerali mínus 41 stupňov. Miestni spomínajú, že praskali stromy, ale odvtedy sa nič podobné nezopakovalo.
Za posledných vyše štyridsať rokov tam namerali najviac mínus 34 stupňov. Drsnú zimu pripomína kamenný pamätník v obci.
„Na Slovensku je veľa dátumov, keď sa teploty pohybovali medzi mínus 30 a 40 stupňov. V spomínanom februári 1929 bolo od mínus 37 do vyše 38 stupňov napríklad vo Zvolene, Liptovskom Hrádku aj v Tatranskej Lomnici,“ dodáva.
Vyše mínus 37 stupňov bolo aj v Oravskej Lesnej koncom januára roku 1954 a mínus 36 v Plavči o sedem rokov neskôr.
Hrozia ľadové povodnePri silných mrazoch zamŕzajú hladiny riek a po oteplení hrozia ľadové povodne. „Niektoré rieky už začínajú zamŕzať a môžu spôsobiť ľadové povodne,“ potvrdil hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku Pavol Machava.
Zamŕza napríklad Hron pri Banskej Bystrici a pri Žiari nad Hronom. Na riekach Rimava a Slaná je ľad do desať centimetrov. Pokryté sú už aj hladiny nádrží Môťová, Hriňová, Krupina, Ružiná a Mýtna.
Ľadové povodne vznikajú po ústupe mrazov a náhlom oteplení. Ľadové polia, ktoré pokrývajú rieky, sa lámu a uvoľňujú sa obrovské kryhy. Tie zablokujú rieku, hladina stúpa a vylieva sa z koryta.
Vodohospodári sa snažia toky zamrznutých riek uvoľňovať z brehu ťažkými mechanizmami, v krajných prípadoch aj výbušninami.
Pred tromi rokmi použili nálože na zamrznutom Hrone pri Kozárovciach. Menšia ľadová povodeň ohrozovala vtedy domy. V obci vyhlásili tretí stupeň povodňovej aktivity a starosta nariadil evakuáciu niekoľkých domov.
Najväčšia ľadová povodeň na Dunaji v Bratislave bola v roku 1850. Doteraz existuje viacero povodňových značiek napríklad na Starej radnici alebo na Primaciálnom paláci.
Výška hladiny tam bola viac ako meter nad úrovňou terénu. Posledná bola v roku 1947, voda sa dostala do Petržalky, Komárna aj Štúrova.
Na Váhu bola veľká ľadová povodeň v roku 1925, keď strhlo okolo rieky celé domy. Podobná povodeň bola vtedy aj na Hrone a Hornáde. V roku 2010 ľad spôsobil povodne aj pri Čiernom Balogu a v Nižných Ružbachoch.
Praskajú koľajniceExtrémne mrazy spôsobujú problémy aj na železnici. Mrazy rovnako ako extrémne horúčavy vplývajú na to, že koľaje vplyvom teplôt pracujú a praskajú.
Za posledných päť dní zistili železničiari okolo 25 porušených koľajníc. Len v utorok ráno praskli koľajnice na tratiach Trebišov – Čelovce, Žarnovica - Hliník nad Hronom a v okolí Martina.
Pavlíková tvrdí, že všetky tri prípady v priebehu niekoľkých hodín vyriešili.
„Takéto miesto môže byť nebezpečné pre plynulosť a bezpečnosť dopravy. Preto pri akomkoľvek zistení lomu koľaje je doprava na danom úseku buď obmedzená, alebo úplne vylúčená, okamžite sa pristupuje k oprave alebo výmene poškodenej časti koľaje,“ povedala hovorkyňa Železníc Slovenskej republiky Martina Pavlíková.
Počas extrémnych zím, alebo extrémnych horúčav železničiari trate pravidelne kontrolujú, najmä zvýšenými prehliadkami rizikových úsekov a ultrazvukovou defektoskopiou.
Železnice pre silné mrazy nechávajú otvorené množstvo staníc 24 hodín denne.
„Vedenie tak rozhodlo vzhľadom na extrémne mrazivé počasie a s ohľadom na ochranu zdravia a života cestujúcej verejnosti. Opatrenie bude v platnosti až do odvolania, respektíve až kým potrvajú extrémne mrazy,“ konštatovala hovorkyňa Pavlíková.
Ako prežiť mrázLekári a horská služba radia, ako zostať zdravý aj pri mínusových teplotách.
1. Pravidelne jedzte, nepite alkohol
Na prirodzený boj s mrazom pomáha pravidelný príjem potravín a tekutín, ktoré zabezpečujú termoreguláciu. Treba sa radšej vyhnúť alkoholu.
Prípadné omrzliny neumývajte v teplej, ale v studenej vode.
2. Deťom zima neublíži
Nízke teploty priamo neohrozujú deti. Pediatrička Ľubica Šošková ich radí teplo obliecť a byť s nimi vonku najviac jednu až dve hodiny, mali by veľa piť.
„Inak im nič nehrozí, mínusové teploty sú dokonca priaznivejšie ako teploty blížiace sa k nule, lebo pri nich nehrozí šírenie vírusov a chorôb,“ hovorí Šošková.
3. Pozor na choré srdce
Komplikácie hrozia najmä starším ľuďom s kardiologickými ochoreniami. Pri extrémne nízkych teplotách môžu mať bolesti hrudníka.
4. Lyžiari spúšťajú lavíny
Vysoko v horách si treba chrániť pokožku hrubšou vrstvou mastného krému a treba pravidelne piť.
Stredisko lavínovej prevencie upozorňuje, že v horách trvá mierne lavínové nebezpečenstvo. Zároveň by si mali dať lyžiari pozor aj na dutinovú vrstvu inovate – plochy snehu, pod ktorými sú jamy.
(vs)
V pohybe sa dá zvládnuť aj mínus 50 stupňovPeter Valušiak prešiel približne tri tisíc kilometrov, pre bežného smrteľníka v nepredstaviteľnom chlade, naprieč Antarktídou cez Južný pól. Najnižšie teploty dosahovali mínus 60 stupňov Celzia. Cestovateľ hovorí, že pocitovo je najhoršia zima blízko pod nulou.
Chlad je pre každého individuálny pojem. Niekomu je zima pri teplotách málo nad nulou, iným pri prvých mínusových stupňoch. Kedy je už zima aj človeku, ktorý zažil mínus 50 až 60 stupňov?
V našich podmienkach býva už riadna zima málokedy, ale má svoje čaro. Som normálny zimomravý človek, aj mne býva chladno.
Mal som na mysli fyzický chlad, keď už človeku spôsobuje problémy...
Fyzicky je najhoršie, keď je okolo nuly, mínus jeden stupeň. Vtedy je relatívne vlhko. Pocitovo je asi každému chladnejšie práve pri takejto teplote. Je to taký mačkopes, ani teplo, ani zima. Keď sa k tomu pridá vietor, je to ešte nepríjemnejšie. Chlad robí práve vietor.
Dá sa niečo robiť proti extrémnej zime?
Keď je človek na akcii, napríklad podáva nejaký športový výkon, je dobre oblečený s množstvom vrstiev, dá sa zvládnuť aj mínus 50 stupňov. Pri fyzickej aktivite to nie je až taký problém. V extrémnych chladoch je najhoršie, keď zastanete a chcete si oddýchnuť. Vtedy cítite zimu všade. Musí stačiť minúta, dve a kráčate ďalej. Môžete mať koľko chcete vrstiev, musíte sa pohybovať.
Bez oddychu je potom problém s únavou...
V extrémnych zimách nemusíte robiť ani nejakú veľkú fyzickú aktivitu a dostaví sa chladová únava. Telo stále pracuje a vyrába teplo. Únava sa dostaví oveľa rýchlejšie. Sprevádza ju malátnosť, človek má chuť oddychovať, ale väčšinou na to doplatí smrťou.
Kvalitné oblečenie a pohyb môžu chrániť človeka pred zimou, ale čo tvár?
Buď použijete masku, alebo pri dlhších expedíciách pomáha aj zarastená tvár. Všetky výčnelky, napríklad lícne kosti, nos omŕzajú. Povrchové omrzliny potom už necítite. Bolia len tie hlbšie. Stačí maličký vánok, aj pohyb ruky pred tvárou a cítite to.
Dá sa odolnosť proti chladu natrénovať?
Možno otužovaním, ale skôr je to v hlave. Záleží na tom, ako si to človek nastaví. Musíte si povedať, že váš stav je súčasť prostredia, v ktorom momentálne ste. Napríklad, je mi zima, ale mne sa to páči. Pri takomto vnímaní chladu sa to dá zvládnuť.
Dotykové telefóny mínusy brzdiaElektronika sa v mraze vypína, aj keď nie je batéria vybitá.
BRATISLAVA. Spotrebná elektronika nie je zväčša odolná proti výrazným teplotným výkyvom. Batérie totiž bez väčších problémov fungujú len od nuly do 35 °C.
Pri veľmi nízkych teplotách sa rýchlejšie vybíjajú. Telefón tiež môže nesprávne zistiť skutočnú kapacitu batérie a vypne sa.
Ešte citlivejšie sú telefóny s dotykovým displejom. Viaceré sa nedajú ovládať v rukaviciach, reagujú len na kontakt s ľudským telom. Na trhu sú už špeciálne typy rukavíc, ktoré ho simulujú.
Krátkodobý mráz elektronike neuškodí. Ak idete do mrazu na dlhšie, najmä batérie držte v teple.
Matúš Paculík
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
