BRATISLAVA. Ústav pamäti národa, ktorý skúma zločiny fašizmu a komunizmu, začal prepúšťať.
Výpovede deviatim zamestnancom, medzi ktorými sú aj kritici šéfa ÚPN a nominanta SNS Ivana Petranského, nedokázal zastaviť ani parlamentný výbor pre ľudské práva.
Poslanci minulý týždeň Petranského vyzvali, aby výpovede zrušil a upravil plán činnosti ústavu tak, aby nemusel prepúšťať. Vyčítali mu, že sa zamestnancov zbavil bez súhlasu správnej rady.
Medzi prepúšťanými sú aj zakladatelia ústavu Patrik Dubovský a Marián Gula.
Ústav zastupovali vo vládnej komisii na prípravu nového zákona o ÚPN, ktorý Petranský, ale nielen on, kritizoval. Pre predčasné voľby ho už parlament nestihne schváliť.
Intrigy a strach
Petranský teraz tvrdí, že výpovede nemohol zrušiť, „keďže sa nezmenila výška dotácie zo štátneho rozpočtu“, a na mzdy a odvody doterajších 73 zamestnancov mu chýba až 180-tisíc eur.
Hoci prví zamestnanci sa museli zbaliť už v utorok, rozhodnutie sa ešte pokúsi zvrátiť správna rada ústavu na mimoriadnom rokovaní.
„Situácia v ÚPN je taká zlá, aká v živote nebola. Niektorí proti sebe intrigujú, iní sa vyhrážajú, aby sa do toho nestarali, ľudia sa boja stretávať s prepúšťanými,“ hovorí podpredseda rady Ján Ondriaš.
„Som presvedčený, že výpovede boli dané protiprávne a mali by sa anulovať,“ vraví. Navrhnúť chce aj zmenu rozpočtu ústavu, aby chýbajúce peniaze na mzdy išli z kapitoly na nákupy.
Ak by aj rada zrušenie výpovedí schválila, Petranský jej rozhodnutie zrejme neprijme. „Správna rada nemá právomoc rozhodovať o pracovnoprávnych záležitostiach,“ tvrdí. Tie sú podľa neho výlučne v jeho právomoci.
Sťažujte sa vláde
Výzvu odborov na nové rokovania a hľadanie ďalších peňazí Petranský tiež neprijal. Ústav by peniaze mohol získať z dotácie ministerstva financií, eurofondov či grantov nadácií.
Jedna z nich, Nadácia Konrada Adenauera v Nemecku, práve pre Petranského prístup k prepúšťaným prerušila s ústavom vzťahy.
Odborárom Petranský namiesto toho navrhol spoločnú výzvu pre štátne orgány, aby sa zasadili o vyšší rozpočet pre ústav, ktorý inak bude musieť prepúšťať.
„Ak by sme to podpísali, bolo by to, akoby si mali odsúdení podpísať vlastný rozsudok smrti,“ hovorí predseda odborov Stanislav Labjak.
„Ak nebude rešpektovať uznesenia parlamentného výboru ani správnej rady, zostáva nám iba morálny apel, aby sa vzdal funkcie,“ vraví o Petranskom.
Prepúšťaní zvažujú ako krajné riešenie aj protestnú hladovku.
„Pravým adresátom kritiky by mali byť tí, ktorí ťaživú situáciu spôsobili, predovšetkým predstavitelia súčasnej vládnej moci,“ tvrdí Petranský.
