Rakúsky denník Der Standard uverejnil osobitnú prílohu o Slovensku
Viedeň 7.júna (TASR) - Najvýstižnejšou charakteristikou pre súčasnú slovenskú spoločnosť je pojem "mnohorakosť", ktorý najlepšie charakterizuje hospodárske, sociálne a politické pomery v krajine, približujúcej sa k Európskej únii rýchlejšie ako niektorí z jej "konkurentov", píše sa v úvodnom článku osobitnej šesťstranovej prílohy dnešného vydania rakúskeho denníka Der Standard, venovanej Slovensku.
Okrem súčasných politických pomerov a rôznorodosti zloženia kabinetu Mikuláša Dzurindu sa v úvodníku zdôrazňuje skutočnosť, že aj napriek zdanlivej politickej nestabilite sa všetky politické subjekty v SR dokázali zjednotiť na základnom princípe - na budovaní trhového hospodárstva a potrebe vstupu Slovenska do Európskej únie. V tejto súvislosti denník pripomína, že Slovensko si v prístupových rokovaniach počína veľmi dobre a v počte uzatvorených kapitol sa dostalo dokonca už na úroveň Českej republiky.
Súčasťou osobitnej prílohy je aj rozhovor s prezidentom Rudolfom Schusterom, v ktorom sa najvyšší slovenský štátny predstaviteľ vracia aj k dramatickým udalostiam, súvisiacim s jeho hospitalizáciou a pobytom na klinike v Innsbrucku. Interview pokračuje malou bilanciou hodnotenia činnosti súčasnej vládnej štvorkoalície. Rudolf Schuster zdôrazňuje, že Dzurindov kabinet podporoval dva roky a spoločne s občanmi veril, že rok 2000 je pre krajinu posledným ťažkým rokom, musel však priznať, že sa mýlil a rok 2001 nie je pre obyvateľstvo SR o nič ľahší.
V súvislosti s budúcoročnými voľbami nevylúčil prezident opätovný vznik vlády širokej koalície, v ktorej by podľa jeho názoru mala mať svoje miesto aj Strana maďarskej koalície. Fakt, že na Slovensku stále vznikajú a zanikajú nové strany, svedčí o tom, že politický život na Slovensku nie je ešte dostatočne stabilizovaný, konštatoval Schuster.
Záver rozhovoru je venovaný vzťahom Rakúska a krajín V4 a Slovinska. Ako člen Európskej únie má Rakúsko v rámci najnovších diplomatických iniciatív prirodzene prioritné postavenie, pre Slovensko je však "trošku problematické", že Rakúsko spoločne s Nemeckom chce blokovať voľný pohyb pracovných síl z nových členských krajín únie. Slovensko by chcelo do roku 2004, kedy by sa rado stalo členom EÚ, dokázať, že rakúsko-nemecká iniciatíva voči obmedzeniu pohybu pracovníkov z nových členských krajín únie nemá opodstatnenie. Ten, kto príde do Rakúska zo Slovenska, má "podobné vzdelanie, sociálne zázemie a podobnú mentalitu ako Rakúšania a dokáže sa rýchlo prispôsobiť. Nie je dobré, že na mieste železnej opony vyrástla schengenská hranica. Aj my sme stále v Európe. Prečo sa teraz hovorí o Európskej únii, bez toho, aby do Európy zarátali aj nás?" pýta sa v závere rozhovoru Rudolf Schuster.
Ďalšie príspevky v osobitnej prílohe rakúskeho denníka sú venované rómskej problematike, otázkam postavenia menšín na Slovensku, Bratislave a prírodným krásam Slovenska, ktoré "Rakúšania žiaľ stále neobjavili úplne". Záverečný článok prináša prehľad o rakúskych bankových inštitúciách, pôsobiacich v SR.
Prevádzači pašovali zo SR do Rakúska aj sedemmesačné dieťa na nafukovacom člne
Gänserndorf 7. júna (TASR) - Nápor ilegálnych utečencov, ktorí sa pokúšajú cez zelenú hranicu zo Slovenska dostať na územie Rakúska, naberá pred letnými mesiacmi na intenzite. Asistenční vojaci rakúskej armády dnes predpoludním zadržali ďalších rekordných až 41 ilegálnych prisťahovalcov v lokalite Hohenau a.d. March v okrese Gänserndorf.
Všetci emigranti boli pôvodom z Afganistanu. Pravdepodobne slovenskí prevádzači sa snažili dopraviť celú skupinu na územie Rakúska na nafukovacích člnoch cez rieku Moravu. Prevádzači nebrali v snahe o čo najvyšší zárobok do úvahy nebezpečenstvo, keď cez rieku prenášali na labilných člnoch 11 detí, medzi nimi aj jedno vo veku sedem mesiacov. Informovala o tom dolnorakúska pobočka verejnoprávnej televíznej spoločnosti ORF.
Emigranti z Afganistanu preplávali rieku Moravu v skorých ranných hodinách. Pikantné na tom je, že ich zadržali pri miestnom supermarkete v Hohenau, ktorý je niekoľko metrov vzdialený od policajnej stanice. Skupinu umiestnili do vyšetrovacej väzby v Marcheggu
NATO: Noví členovia musia byť viac prispievateľmi ako uživateľmi
Brusel 7. júna (TASR) - Krajiny uchádzajúce sa o vstup do Severoatlantickej aliancie musia pokračovať v práci a príprave, aby svojím členstvom nielen získali, ale najmä prispeli k fungovaniu NATO. Také je posolstvo Slovensku a ďalším kandidátskym krajinám z dnešného rokovania ministrov obrany štátov NATO v Bruseli.
"Veľmi silným posolstvom je, že všetci uchádzači o členstvo musia pokračovať v práci, ktorá je potrebná pre to, aby boli skôr prispievateľmi aliancii ako len užívateľmi. Toto posolstvo je rovnako platné pre všetkých deväť uchádzačov," povedal na tlačovej konferencii na otázku TASR generálny tajomník aliancie George Robertson.
Ministri dnes podľa jeho slov neformálne prediskutovali obranné aspekty rozšírenia a najmä pokrok v plnení úloh Akčného plánu členstva (MAP). "Všetci veľmi silne podporujú názor, že treba dokončiť ďalší cyklus akčného plánu pred tým, ako sa hoci len predbežne bude diskutovať o akýchkoľvek rozhodnutiach," vyhlásil Robertson.
Zatiaľ posledné hodnotenie plnenia úloh MAP Slovenskom sa na ministerskej úrovni uskutočnilo v Bruseli v apríli. NATO vtedy hodnotila pokrok SR vcelku pozitívne, hoci najmä vo vojenskej oblasti a pri podpore verejnej mienky budú potrebné ďalšie zlepšenia.
Aj z dnešného vyjadrenia generálneho tajomníka je však jasné, že kľúčové bude hodnotenie na jar budúceho roku, ktoré bude základom pre diskusiu o pozvaní nových krajín na summite v Prahe. Ten sa uskutoční v novembri 2002.
Krajinský parlament v Eisenstadte sa zaoberal budúcim rozširovaním EÚ
Eisenstadt 7. júna (TASR) - Diskusia o budúcom rozširovaní Európskej únie s dôrazom na aktuálny stav prístupových rokovaní SR, Maďarska a Slovinska sa dnes uskutočnila v parlamente rakúskej spolkovej krajiny Burgenland v Eisenstadte. Zástupcovia všetkých strán sa v rozprave zhodli, že o šanciach i rizikách spojených s rozširovaním EÚ treba informovať viac.
Kým predstaviteľka rakúskych zelených Grete Krojerová očakáva predovšetkým pozitívne dôsledky rozširovania, ktoré považuje za projekt mieru a stability, líder frakcie slobodných Stefan Salzl potvrdil, že Slobodná strana Rakúska (FPÖ) je naďalej stúpencom referenda o rozširovaní EÚ.
Podpredseda krajinského parlamentu Erwin Schranz z Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) označil plebiscit o tejto otázke za zbytočný a kritizoval predrečníka za absenciu jasnej línie slobodných.
Norbert Darabos v zastúpení opozičných sociálnych demokratov opätovne volal po dočasných obmedzeniach. Podčiarkol, že mzdová úroveň v jednotlivých krajinách je veľmi rozdielna a vyslovil sa za to, aby si členské i kandidátske krajiny "splnili domáce úlohy".
Dzurinda s Albrightovou aj o postoji opozície k integrácii do NATO
Washington 7. júna (TASR) - Predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda víta deklarácie opozície o potrebe vstupu Slovenska do NATO a túto aktivitu považuje za správnu. Bezprostredne po rokovaní s bývalou americkou ministerkou zahraničných vecí Madeleine Albrightovou však zároveň pripomenul, že je potrebné porovnávať "slová s činmi".
Dzurinda vyjadril nádej, že aj jeho washingtonské rokovania prispejú k tomu, že politika otvorených dverí bude mať na budúcoročnom pražskom summite NATO konkrétne vyjadrenie. Slovensko ako kandidátska krajina podľa neho nie je problémom. "Iba my sami si môžeme dať vlastný gól. Dnes už nikto nepochybuje o tom, že v prípade politickej kontinuity sme dobrým kandidátom na členstvo v aliancii," povedal. Politickou kontinuitou je podľa premiéra nástup plne demokratickej a prointegračnej vlády aj po voľbách v roku 2002. Je však potrebné, aby svoj postoj k rozširovaniu NATO jasne prezentovali USA a následne európski partneri v aliancii, zdôraznil.
Exministerku Albrightovú premiér informoval aj o stave plnenia akčného plánu prípravy SR na členstvo v aliancii. Zároveň konštatoval, že slovenská vláda v stredu schválila východiská štátneho rozpočtu, v zmysle ktorých by mal zostať zachovaný rozpočet armády vo výške 1,89 percenta HDP.
Dzurinda, ktorý s Albrightovou rokoval v angličtine, ju pozval na návštevu SR pri príležitosti otvorenia Mosta Márie Valérie medzi Štúrovom a Ostrihomom.
Bývalá šéfka americkej diplomacie sa pre médiá nechcela vyjadriť k obsahu stretnutia a bezprostredne po schôdzke s premiérom v sprievode ochranky odišla.
Kongresman Hyde sa zaujímal o politickú budúcnosť Slovenska
Washington 7. júna (TASR) - O možné výsledky budúcoročných slovenských parlamentných volieb sa zaujímal predseda zahraničného výboru Snemovne reprezentantov Kongresu USA Henry Hyde na dnešnom stretnutí s premiérom SR Mikulášom Dzurindom. Dzurinda vyslovil presvedčenie, že aj nová slovenská vláda bude pokračovať v politike, ktorá dostala SR na prah vstupu do Severoatlantickej aliancie.
Ako po rokovaní informoval predseda zahraničného výboru slovenského parlamentu Peter Weiss, jeho americký partner podporuje rozširovanie NATO. Slovensko podľa Hyda dosahuje dobré výsledky aj v praktickej príprave na členstvo v aliancii.
Dzurinda sa po rokovaní s Hydom stretne s predsedom senátneho výboru pre obchod, vedu a dopravu Ernestom Hollingsom a následne ho v Bielom dome prijme americký prezident George W. Bush a viceprezident Dick Cheyney.
Premiér Dzurinda sa dnes stretol s prezidentom USA Bushom
Washington 7. júna (TASR) - Predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu dnes v Bielom dome vo Washingtone prijal prezident USA George W. Bush. S premiérom sa najprv stretol americký viceprezident Dick Cheyney. Bush do Rooseveltovej miestnosti Bieleho domu prišiel asi po desiatich minútach.
Dzurinda je prvým slovenským politikom, ktorého prijal Bush od svojho nástupu do funkcie v januári 2001. Premiéra na prijatí sprevádzal podpredseda parlamentu Pavol Hrušovský, vicepremiér Ivan Mikloš, minister zahraničných vecí Eduard Kukan a slovenský veľvyslanec vo Washingtone Martin Bútora.
Dzurinda je zároveň pravdepodobne posledným vysokopostaveným európskym politikom, ktorého George W. Bush prijal pred svojou plánovanou prvou návštevou Európy, kam má odcestovať 11. júna. V rámci nej sa Bush zúčastní aj na summite EÚ vo švédskom Göteborgu.
Rozširovanie NATO bolo hlavnou témou schôdzky Dzurindu s Bushom
Washington 7. júna (TASR) - Za veľmi povzbudzujúce pre Slovensko označil slovenský premiér Mikuláš Dzurinda dnešné stretnutie s prezidentom USA Georgeom W. Bushom. "Mám pocit, že Slovensko má dobrú šancu stať sa členom NATO a očakávam, že prezident Bush k tomu povie viac počas nadchádzajúcej návštevy Európy," zdôraznil Dzurinda bezprostredne po stretnutí na brífingu pred západným krídlom Bieleho domu.
Rozšírenie Severoatlantickej aliancie bude podľa premiéra pozitívne nielen pre nových členov, ale aj pre samotné NATO a bezpečnosť v Európe. "Nik by nemal mať právo veta. Každý národ by mal sám rozhodovať o svojej budúcnosti," povedal. Dzurinda podľa vlastných slov veľmi chce, aby sa SR stala členom aliancie, ale rovnako podporuje aj ďalšie kandidátske krajiny.
Premiér amerického prezidenta informoval aj o jasnom posolstve účastníkov nedávnej bratislavskej konferencie premiérov krajín, ašpirujúcich na členstvo v aliancii: "Desať nových európskych demokracií čaká na slová nového amerického vedenia o rozširovaní NATO," povedal Bushovi.
Zároveň mu tlmočil svoj názor, že aliancia by mala zostať základným pilierom európskej bezpečnosti. Vzťah medzi európskou bezpečnostnou a obrannou politikou a NATO by nemal byť konkurenčný, ale mali by sa vzájomne dopĺňať, konštatoval.
Okrem vývoja v SR a stredoeurópskom regióne hovorili obaja politici o situácii na Balkáne, v Rusku a na Ukrajine. Dzurinda, ktorý Busha pozval na návštevu Slovenska, mu priblížil proces reorganizácie armády a informoval ho o vzniku spoločného slovensko-českého práporu, ktorý bude pôsobiť v rámci síl KFOR v Kosove.
Dzurinda sa v Bielom dome najskôr stretol s americkým viceprezidentom Dickom Cheneym. Bush sa k nim pridal asi po 10 minútach. Slovenského premiéra na schôdzke sprevádzali podpredseda parlamentu Pavol Hrušovský, vicepremiér Ivan Mikloš, minister zahraničných vecí Eduard Kukan a veľvyslanec SR v USA Martin Bútora.
Predseda vlády SR je pravdepodobne posledným európskym politikom, ktorého prezident USA prijal pred plánovanou prvou oficiálnou návštevou Európy, kam má odcestovať 11. júna. V jej rámci navštívi centrálu NATO v Bruseli a zúčastní sa na európsko-americkom summite vo švédskom Göteborgu.
Miklós v OSN: Transformujúce sa krajiny majú rovnaké problémy s rozvojom sídiel
New York 8. júna (TASR) - Minister životného prostredia SR László Miklós vystúpil v noci nadnes SELČ v New Yorku na osobitnom Valnom zhromaždení OSN o problematike ľudských sídiel (Agenda Habitat). Jeho účastníkov informoval, že Slovensko má v tejto oblasti podobné problémy ako ostatné transformujúce sa krajiny. Napríklad vzrastá počet súkromných nehnuteľností a stupňuje sa konflikt medzi ekonomickou situáciou a trhovými cenami bývania, vyskytujú sa tiež problémy s poskytovaním sociálneho prístrešia, osobitne v rómskej populácii a medzi nezamestnanými.
Problematika bývania je prioritou vládneho programu na roky 1998-2002, čo už podľa jeho vyjadrenia prinieslo konkrétne výsledky. Pripravovaná reforma verejnej správy na Slovensku v tomto roku presunie veľkú časť zodpovednosti za problematiku bývania a plánovania novej výstavby na regionálnu a lokálnu úroveň.
Minister sa ďalej zmienil o osobitnej polohe Slovenska v strede Európy a zdôraznil význam regionálnej spolupráce v rámci Visegrádskej štvorky (C4) a spolupráce s EÚ pre splnenie všetkých úloh, ktoré stanovila predchádzajúca istanbulská konferencia OSN o rozvoji sídiel.
Počas štvrtkového rokovania sa L. Miklós stretol na pracovnom obede s vedúcimi delegácií partnerských krajín V4.
Ruský ústavný súd môže byť podľa Mazáka príkladom aj pre strednú Európu
Moskva 7. júna (TASR) - Kontakty medzi slovenským a ruským ústavným súdom budú pokračovať, oba súdy si budú navzájom vymieňať niektoré konkrétne rozhodnutia a koncepčné materiály. Na záver oficiálnej návštevy Ruskej federácie to dnes v Moskve konštatoval predseda Ústavného súdu SR Ján Mazák s tým, že presadzovanie demokratických princípov ruským ústavným súdom môže byť pozitívnym príkladom aj pre strednú a východnú Európu.
"Ruský ústavný súd pri ochrane ústavnosti skutočne presadzuje tie demokratické princípy, ktoré sú v Európe všeobecne akceptované. Ústavný súd (Ruskej federácie) podporuje demokratizačný proces tak silno, že ostatné krajiny strednej a východnej Európy by si mohli zobrať z toho aj príklad," povedal dnes predseda Ústavného súdu SR v rozhovore pre TASR.
Jedným z výsledkov rokovaní J. Mazáka s predsedom Ústavného súdu Ruskej federácie Maratom Baglajom v Moskve je aj dohoda o spoločnom projekte pre strednú a východnú Európu o doktrínach ústavného súdnictva. "S jediným cieľom: zabezpečiť ochranu ľudských práv a slobôd bez ohľadu na to, či ide o Ruskú federáciu, Slovinsko, Maďarsko alebo ďalšie krajiny, ktoré sa usilujú pripojiť k zjednotenej Európe," vysvetlil.
Ján Mazák bude v novembri jedným z oficiálnych hostí osláv desiateho výročia vzniku ústavného súdu v Rusku a vystúpi aj na tematickej vedeckej konferencii. Predseda ruského ústavného súdu M. Baglaj navštívi SR na pozvanie svojho slovenského partnera na budúci rok.
V minulých dňoch najvyšší predstaviteľ ÚS SR rokoval v Moskve aj s ruským ministrom spravodlivosti Jurijom Čajkom, s vedením najvyššieho súdu a navštívil aj dolnú komoru ruského parlamentu - Štátnu dumu.
