BRATISLAVA. Nariadenie vlády so zoznamom obcí, ktoré môžu používať viacjazyčné názvy, je podľa Slovenskej národnej strany (SNS) v rozpore so zákonom o používaní jazykov národnostných menšín.
Strana si v tejto súvislosti dala vypracovať právnu analýzu a chystá podanie na Ústavný súd.
Podpredseda SNS Rafael Rafaj na brífingu povedal, že zoznam možno podľa nového znenia zákona vypracovať až po dvoch po sebe nasledujúcich sčítaniach ľudu, teda najskôr v roku 2021.
Na podanie na Ústavný súd potrebujú národniari tridsať podpisov poslancov, ich poslanecký klub má však v súčasnosti len sedem členov.
O podanie pomocnej ruky v podobe poskytnutia ďalších podpisov už Rafaj požiadal predsedu poslaneckého klubu Smer Pavla Pašku.
Novelu zákona o používaní jazykov národnostných menšín parlament schválil v máji 2011.
Podľa nového textu kleslo kvórum pre používanie menšinových jazykov vrátane viacjazyčných názvov z dvadsať na pätnásť percent a zrušil sa tzv. tabuľový zákon.
Pridať nové obce do zoznamu ale bude možné až po tom, čo štatistický úrad potvrdí pätnásťpercentný podiel menšinového obyvateľstva v dvoch po sebe nasledujúcich sčítaniach ľudu, teda v roku 2021.
Aby obec o menšinový status prišla, podiel menšín musí pod pätnásť percent klesnúť až v troch sčítaniach po sebe. O menšinové výsady tak žiadna obec do roku 2031 nepríde.
Nový zoznam 655 obcí, už podľa pravidla o pätnásťpercentnom kvóre, vláda odobrila 19. decembra 2011 na návrh podpredsedu vlády ľudské práva a národnostné menšiny Rudolfa Chmela (Most-Híd).
Minister vnútra Daniel Lipšic (KDH) za tento návrh nehlasoval práve preto, že zákonom sa tabuľový zákon zrušil a nové kvórum možno uplatniť až v roku 2021.
