BRATISLAVA. Leopold Laufer bol už vo vlaku, ktorý mal Židov odviezť z Popradu do koncentračného tábora v Osvienčime. Písal sa rok 1942 a nič dobré ho nečakalo.
Na stanici sa zrazu objavil jeho kamarát Štefan Lichý, colník z Michaloviec. Od dozorcov žiadal, aby Laufera urýchlene pustili, pretože je predvolaný na colný úrad. Vymyslel si, že ho podozrievajú z pašeráctva. Žiadosti vyhoveli a Leopold sa ocitol na slobode.
„Bol to najhrdinskejší čin môjho otca,“ vraví 83-ročný Štefan Lichý. V stredu prevzal titul Spravodlivý medzi národmi, ktorý získali jeho rodičia Mária a Štefan. Izrael dáva ocenenie ľuďom, ktorí počas holokaustu pomáhali prenasledovaným.
Prvá záchranaLichý podal Lauferovi pomocnú ruku viackrát. V zime 1942 zachránil jeho manželku Annu so synom Norbertom Naftalim. Vyslobodil ich z domu v Michalovciach, do ktorého ich uväznili po neúspešnom úteku do Maďarska, kde ešte deportácie neprebiehali.
Fakty
Ocenenie
titul Spravodlivý medzi národmi udeľuje štát Izrael a Múzeum holokaustu Jad Vašem v Jeruzaleme Nežidom, ktorí sa postavili fašizmu,
počas druhej svetovej vojny slovenský štát prijal prísne protižidovské zákony. Vďaka odvahe ľudí sa podarilo pred deportáciami zachrániť stovky Židov,
mená ocenených vytesajú do Múru cti v Záhrade spravodlivýchv Jad Vašem,
titul už získalo viac ako 23-tisíc ľudí na celom svete,
na Slovensku ho dostalo takmer 540 ľudí, včera k nim pribudli sedemnásti Slováci.
O pár týždňov sa za hranice dostali. Keď aj Maďarsko začalo Židov vyvážať do koncentračných táborov, Anna so synom prišli do Bratislavy, kde sa stretli s Leopoldom. V roku 1944 ich prepadlo gestapo.
Tehotná Anna prehovorila nemeckého dôstojníka, aby ju so synom neodviedol. Leopolda poslali do Osvienčimu, v ktorom sa dožil konca vojny.
Štefan Lichý mladší spomína, že rodičia v pivnici domu na Zochovej ulici ukrývali aj Anniných bratov Ignáca a Dezidera Kesslerovcov.
„Žili sme vo veľkom strachu, v dome oproti býval nemecký major so synmi z Hitler Jugend. Ak by ich odhalili, bol by s nami koniec,“ hovorí syn ocenených. S rodinou majora nemali problém.
„Mama bola Rakúšanka, perfektne sme ovládali nemčinu. To nám asi pomohlo.“
Záchrana v ŠtiavniciNa jeseň 1944 otec poveril Štefana, aby s Kesslerovcami išiel do Banskej Štiavnice. Jeho mama tam mala rodičovský dom, v ktorom schovávali Anninu sesternicu so synom a jednu ženu.
Zotrvali tam do oslobodenia, teraz v ňom býva Štefanova sestra Lida. Štefan žije v Bratislave.
Ich otec zomrel v roku 1950 po autonehode. Matka už tiež zomrela, po vojne si privyrábala šitím.
Pozrite si archívne fotografie záchrancov aj zachránených
Pozrite si fotogalériu >>
V bunkri pri salaši ukrývali šestnásť Židov, Nemci ich tam nenašliUrbanovci riskovali vlastné životy pre dve rodiny, ktoré vôbec nepoznali.
BRATISLAVA. V bunkri neďaleko salaša v Bielych Karpatoch pri Beckove sa počas druhej svetovej vojny skrývalo šestnásť Židov. Zuzana a Ján Urbanovci zachránili dve rodiny, ktoré nikdy predtým nevideli. Riskovali životy, ak by Židov vypátrali, bol by to koniec aj pre Urbanovcov.
V zime 1944 najprv prichýlili premrznutých súrodencov Samuela a Maximiliana Kurzovcov, ktorých priviedol ich známy. Skryli ich do jamy vykopanej pod obývacou izbou. „Bolo tam príliš vlhko a nedalo sa v nej vystrieť. Po nociach sme ich púšťali von, aby sa nadýchali vzduchu,“ spomína 74ročný Stanislav, ktorý za rodičov prevzal ocenenie.
Hoci salaš navštevovali aj Nemci, Urbanovci poskytli útočisko rodinám Grünfieldovcov a Kurzovcov. Dovedna 16 ľuďom. „Rodičia považovali za prirodzené pomôcť ľuďom v núdzi,“ vraví Stanislav. Nemci sa na salaši zastavovali počas postupu východného frontu. „Zakaždým sme tŕpli, či niečo nezbadajú,“ spomína.
Keďže jama obom rodinám nepostačovala, Ján Urban s pomocou kamarátov vykopal bunker v Líščom údolí, neďaleko salaša. Zmestili sa doň postele zo slamy a pec na kúrenie. „Zakúriť si mohli iba v noci, aby sa neprezradili. V prípade nebezpečenstva skladali komín zo zamaskovanej strechy,“ opisuje Stanislav.
Jeho otec sa k bunkru približoval iba potme, v ruksaku im nosil potraviny. „Chodieval vo vopred dohodnutom čase. Mali dohodnutý signál, aby vedeli, že už ide a čakali naňho.“
Po oslobodení zachránení vycestovali do Ameriky a Izraela. „S niektorými som dodnes v kontakte,“ hovorí Stanislav.
Mária Mihaliková
Zachraňoval aj rám slávneho cyklistuNikdy neprehovoril o tom, že svoju slávu využil aj na záchranu Židov.
BRATISLAVA. Talian Gino Bartali je ikonou cyklistiky. Trikrát vyhral talianske Giro, dvakrát Tour de France.
Desať rokov po jeho smrti vyšlo najavo, že počas druhej svetovej vojny pomáhal zachraňovať Židov pred holokaustom. Sám o tom nikdy neprehovoril.
Bol tajnou spojkou siete Delasem, ktorú organizoval židovský účtovník Giorgio Nissim. V ráme bicykla prevážal Bartali fotografie Židov do kláštora v San Quiricu. Späť vozil sfalšované doklady, s ktorými mnohí unikli do zahraničia. Šampióna pri tréningu nik z fašistických hliadok nepodozrieval. Bol vtedy talianskym miláčikom.
Pravda o nezištnej Bartaliho pomoci vyšla najavo, keď Nissimovi potomkovia našli otcov denník, v ktorom všetko opisuje.
Neskoršie pátranie ukázalo, že Bartali pomohol zachrániť asi 800 ľudí. V Izraeli zvažujú, že mu udelia ocenenie Spravodlivý medzi národmi.
(sb)
