Verdikt v spore medzi Slovenskom a Maďarskom pre zmarenia návštevy maďarského prezidenta Sólyoma bude známy na jeseň.
LUXEMBURG. Európsky súdny dvor (ESD) v Luxemburgu dnes pojednával o spore medzi Maďarskom a Slovenskou republikou, ktorý právne iniciovala maďarská diplomacia kvôli zmareniu návštevy maďarského prezidentom Lászlóa Sólyoma na Slovensku 21. augusta 2009.
Verdikt v tomto medzinárodnom spore sa očakáva na jeseň tohto roku.
Na dnešnom pojednávaní v spore odvolávajúcom sa na medzinárodné právo, základné právne normy Európskej únie a medzinárodné dohody o pôsobení diplomatov, odznela obhajoba oboch zúčastnených strán.
Slovensko sa odvoláva na Belgicko
Medzi argumenty Slovenska patrí aj skutočnosť, že vzhľadom na úlohu hláv štátov spadá ich presun v rámci EÚ do oblasti diplomatických vzťahov medzi členskými štátmi. Tieto vzťahy sú upravené medzinárodným zvykovým právom a dohodami.
Podľa nich sú bilaterálne diplomatické vzťahy medzi členskými štátmi EÚ vylúčené z pôsobnosti práva Únie.
Slovensko sa v tomto smere odvoláva na viacero súdnych precedensov v histórii EÚ, napríklad na súdny spor medzi Európskou komisiou a Belgickom z marca 2007.
Nasledovný krok v tomto súdnom spore má teraz na starosti generálny advokát Európskeho súdneho dvoru Yves Bot, ktorý po analýze obhajoby oboch strán musí do 6. marca vypracovať nezávislé vyhlásenie. Na základe jeho stanoviska potom 13-členná Veľká komora sudcov prijme konečný rozsudok.
Ide o šiesty prípad
Maďarsko-slovenský právny spor nie je zaujímavý len z aspektu medzinárodného práva, ale má aj svoj historický aspekt. V histórii EÚ ide zatiaľ iba o šiesty prípad, keď jeden členský štát zažaloval na Európskom súdnom dvore iný členský štát.
Súdny proces iniciovalo maďarské ministerstvo zahraničných vecí z dôvodu, že SR odoprela vstup vtedajšiemu prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi na svoje územie. Sólyom chcel v Komárne na základe pozvania občianskeho združenia vystúpiť s prejavom pri príležitosti odhalenia sochy sv. Štefana. Slovensko mu odoprelo vstup diplomatickou nótou, keďže jeho osoba predstavovala bezpečnostné riziko.
Slovensko sa pri svojej právnej argumentácii odvoláva na nasledovné medzinárodné dohovory, ktorých platnosť je vylúčená z právnej pôsobnosti EÚ: Viedenský dohovor z roku 1961 o diplomatických vzťahoch, Viedenský dohovor z roku 1963 o konzulárnych vzťahoch a Viedenský dohovor z roku 1975 o zastupovaní štátov v ich vzťahoch s medzinárodnými organizáciami všeobecného charakteru, ako aj Newyorský dohovor z roku 1969 o zvláštnych misiách a Newyorský dohovor z roku 1973 o zabránení a postihovaní trestných činov proti osobám požívajúcim medzinárodnú ochranu vrátane diplomatických zástupcov upravujúci prevenciu a trestanie kriminálnych činov spáchaných voči osobám pod ochranou medzinárodného práva vrátane diplomatických zástupcov.
