Agentúrne spravodajstvo sme o 20:22 nahradili autorským článkom denníka SME.
BRATISLAVA. Ústav pamäti národa skúma obdobie fašizmu a komunizmu, ale vo štvrtok na jeho pôde spomínali cisára Napoleona.
Prepúšťaní zamestnanci sa aj prirovnaniami k diktátorovi lúčili so šéfom ÚPN a nominantom SNS Ivanom Petranským, ktorý im rozdal výpovede.
Zvrátiť odchod deviatich zamestnancov sa nepodarilo ani správnej rade ústavu, ktorá preto včera mimoriadne zasadala.
„Žiaľ, situácia v ústave je najhoršia, aká kedy bola. Rozdelení sú zamestnanci aj členovia orgánov, v takejto situácii sa nedá efektívne pracovať,“ hovoril po štvorhodinovom rokovaní podpredseda rady Ján Ondriaš.
Petranský sa rozhodol prepúšťať potom, ako parlament ústavu schválil rozpočet vo výške z predošlého roku. Už ten bol podľa neho kritický.
Rada sa pokúsila peniaze na mzdy presunúť z kapitoly na nákup tovarov a služieb a Petranského vyzvala, aby výpovede zrušil. Po zakladateľovi ústavu Jánovi Langošovi však zdedil silnú pozíciu, a vyhovieť jej nemieni.
„Čísla v novom návrhu rozpočtu absolútne nezodpovedajú realite, a ak by sme šli podľa nich, na jeseň by hrozilo úplné zatvorenie ÚPN,“ tvrdí.
Ústav by podľa neho nemal ani na energie či na nájom. Spochybnil aj oprávnenie rady meniť rozpočet.
Ondriaš tvrdí, že ÚPN by sa mal snažiť získať chýbajúce peniaze z dotácie od ministerstva financií. Ušetriť vraj dokážu aj na odmenách pre členov rady, ktorým sa v máji končí mandát, a aj na platoch zamestnancov, ktorí sa už do ÚPN vrátiť nechcú.
To sa však môže týkať všetkých deviatich prepúšťaných.
„Ak nebudú spustené ozdravné opatrenia na obnovenie dôvery, nikto z prepúšťaných sa už vrátiť nechce,“ vyhlásil prepúšťaný šéf odborov Stanislav Ľabjak, ktorý Petranského vyzval na odchod.
Ústav opúšťajú viacerí blízki Langošovi spolupracovníci vrátane Petranského kritikov Patrika Dubovského a Mariána Gulu.
Situáciou v ÚPN sa má na budúci týždeň zaoberať aj parlamentný výbor pre ľudské práva.
