BRATISLAVA. Predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková nepochybila, keď odmietla žiadosť Centra pre práva občana Via Iuris, ktoré chcelo poznať uznesenia o pezinskej skládke. Jej postup odobril bratislavský krajský súd a vlani v septembri aj Najvyšší súd.
Na rozhodnutia súdov upozornila redakciu Macejková, pretože denník SME ju za utajovanie uznesení kritizoval. Okrem ospravedlnenia očakáva aj informovanie o rozsudkoch, ktoré „jednoznačne potvrdili správnosť môjho rozhodnutia“.
O uznesenia požiadalo Via Iuris podľa infozákona v novembri 2009. Chcelo vedieť, prečo Ústavný súd prijal sťažnosť spoločnosti Ekologická skládka a odložil vykonateľnosť rozhodnutia Najvyššieho súdu, ktorý spornú pezinskú skládku nepovolil.
Rozhodnutie ústavných sudcov spôsobilo, že na skládku, ktorú Pezinčania odmietajú, začali opäť voziť odpad.
Ústavný súd napokon o skládke rozhodol tak, že rozhodnutie Najvyššieho súdu zrušil.
Výnimočný prípad
Fakty
Súdy a skládka
2007 – krajský stavebný úrad vydal územné rozhodnutie na skládku, hoci Pezinok ju nemal v územnom pláne;2008 – inšpektorát životného prostredia povolil stavbu; 2009 – po sérii odvolaní Pezinčanov Najvyšší súd napokon povolenie zrušil; Ústavný súd prijal sťažnosť firmy Ekologická skládka a jeho rozhodnutie odložil;2010 – rozsudok Najvyššieho súdu ústavní sudcovia zrušili; čaká sa na výklad niektorých otázok od európskeho súdu
Uznesenia, o aké Via Iuris žiadalo, Ústavný súd v minulosti zverejňoval.
Macejková však podľa krajského a aj Najvyššieho súdu postupovala správne, lebo uznesenia sa netýkali konečného verdiktu, boli len procesné, a tie sa sprístupňovať nemusia.
Nemajú podľa súdov priamy vplyv na výsledok konania a „nemajú vypovedaciu hodnotu o spôsobe rozhodnutia v merite veci pre prípadných záujemcov o kontrolu činnosti súdov ako orgánov štátnej moci“.
Aktivisti: Je to exces
„Rozhodnutie beriem ako exces, vybočenie zo zákonného aj ústavného rámca, ako krok späť pri presadzovaní kontroly justície zo strany verejnosti,“ hovorí právnička Via Juris Eva Kovačechová.
Rozsudky sú podľa nej svojvoľné, nedostatočne odôvodnené a neodpovedajú na to, prečo by v demokratickej spoločnosti malo byť nevyhnutné nesprístupniť uznesenie Ústavného súdu.
Opiera sa aj o Aarhurský dohovor, podľa ktorého musia byť všetky verdikty súdov týkajúce sa rozhodnutí orgánov verejnej moci v oblasti životného prostredia verejne prístupné.
„Ak by takáto prax mala pretrvávať, nepochybne by to spôsobilo nemožnosť verejnej kontroly aj vytvorenie priestoru pre svojvoľné rozhodnutia.“
V deň, keď poslalo centrum infožiadosť, zverejnil Ústavný súd svoje rozhodnutie, že prijíma podanie poslancov k zákonu, ktorý umožňoval stavať diaľnice na súkromných pozemkoch.
Od júna 2010 začal súd zverejňovať aj rozhodnutia jednotlivých senátov, avšak bez zdôvodnení. Urobil tak nad rámec zákona.
Od januára musí na základe novely zákona sprístupniť aj procesné rozhodnutia. Povinnosť sa týka aj všeobecných súdov.
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská z SDKÚ hovorí, že novelu pripravila aj preto, aby už nebol priestor na obmedzujúci výklad.
„Je podstatné a v záujme dôveryhodných súdov, aby o ich rozhodnutiach prebiehala diskusia, aby im ľudia rozumeli.“ Ako kľúčové sa to podľa nej ukazuje práve v prípadoch týkajúcich sa životného prostredia.
