BRATISLAVA. Kresťanskí demokrati chcú ešte v tomto volebnom období presadiť hmotnú zodpovednosť verejných funkcionárov.
Ako na tlačovej besede povedal líder KDH Ján Figeľ, pre krátkosť času chcú novelu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci schváliť v skrátenom legislatívnom konaní.
Návrh je na programe aktuálnej 28. schôdze zákonodarného zboru. Pre krátkosť času je však nepravdepodobné, že by ho parlament mohol schváliť v normálnej procedúre.
Minister dopravy a predseda KDH Ján Figeľ sa preto chystá vláde navrhnúť, aby k zákonu schválila skrátené legislatívne konanie.
Urobí tak, keď bude návrh poslanca Radoslava Procházku schválený v prvom parlamentnom čítaní, stať by sa tak mohlo tento týždeň.
Parlament už síce nemá naplánovanú žiadnu schôdzu, predseda snemovne Pavol Hrušovský (KDH) pred niekoľkými dňami nevylúčil, že do volieb zvolá ešte jednu schôdzu.
Procházka: Funkcionári nie sú trestaní
Prijatie hmotnej zodpovednosti by znamenalo, že verejní funkcionári by neniesli len trestnú, ale aj majetkovú zodpovednosť za svoje rozhodnutia.
„Môj návrh zákona nejde po osobnej slobode, ale ide po peňaženke,“ povedal Procházka ešte v auguste 2011, keď novelu, od ktorej si sľubuje preventívne účinky, predstavoval.
Tvrdí, že verejní funkcionári nečelia inej ako iluzórnej zodpovednosti v podobe medializácie.
„Tri dni sa o ňom píše v novinách, v tom lepšom prípade sa aspoň začne trestné stíhanie neznámeho páchateľa a úplne v luxusných prípadoch výnimiek je vznesené obvinenie. Ale tam to proste vždy končí,“ posťažoval sa dávnejšie.
O aplikácii novely a jej vylepšení sa Procházka zhováral aj so zastupujúcim generálnym prokurátorom Ladislavom Tichým. Z ich konzultácií zrejme vyplynú pozmeňujúce návrhy.
Procházka dokonca pripúšťa, aby na žaloby vo verejnom záujme stratila monopol prokuratúra a mohli ju podávať aj štatutári poškodených strán, napríklad starostovia či ministri na svojich predchodcov.
Predstavitelia KDH zároveň predstavili ďalšie protikorupčné opatrenia, s ktorými idú do volieb. Za najdôležitejšie považuje Figeľ schválenie trestnej zodpovednosti právnických osôb.
V prípade, že sa KDH stane členom budúcej koalície, Figeľ bude žiadať zaradenie tohto bodu do vládneho programu.
„Je to pre nás stopercentná priorita. Žiadna správna rada nestojí mimo zákona ani nad zákonom,“ zdôraznil.
Chcú chrániť aj oznamovateľov korupcie
V záujme boja proti korupcii chce KDH presadiť aj ochranu oznamovateľov korupcie či sprísnenie zákona o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý v súčasnej podobe považuje za bezzubý.
„Ústava chráni majetok, ale majetok nadobudnutý legálne,“ poznamenal Figeľ.
Od korupcie by malo Slovensko očistiť aj prijatie etických kódexov verejných činiteľov, prokurátorov a sudcov, podrobnejšie majetkové priznania ústavných činiteľov a nový zákon o lobingu.
Procházka chce generálnu prokuratúru v niektorých prípadoch pripraviť aj o monopol na trestnoprávne žaloby. „Išlo by o úzko vymedzenú skupinu trestných činov v deviatej hlave Trestného zákona,“ vysvetlil.
Medzi týmito trestnými činmi je aj vyhrážanie či nebezpečné prenasledovania. V praxi by to znamenalo, že napríklad žena, ktorú prenasleduje bývalý manžel, by mohla podať žalobu priamo na súd, kde by svoje tvrdenia mohla obhájiť.
Procházka návrh obhajuje tým, že pri tomto type trestných činov poškodená strana ujmu často vníma oveľa citlivejšie ako pracovníci prokuratúry.
Figeľ sa nazdáva, že boj proti korupcii, ktorú nazval rakovinou spoločnosti, pomáha aj pri vytváraní podmienok pre rast hospodárstva a zamestnanosti.
Pochválil sa tiež, že KDH je vo vláde lídrom v úsilí o protikorupčné opatrenia a tento primát si chce udržať aj v budúcnosti.
