Bratislavský sudca BRANISLAV KRÁL, ktorý minulý týždeň vydal predbežné opatrenie k pripravovanej knihe Toma Nicholsona o Gorile hovorí, že o žiadnu cenzúru nejde. Snažil sa len ochraňovať osobnostné práva Jaroslava Haščáka z finančnej skupiny Penta. Ak by o predbežné opatrenie žiadal niektorý z politikov, ktorých spis uvádza, zrejme by mu nevyhovel. Pri rozhodovaní vedel, že vyvolá reakcie verejnosti. Nemyslel si však že to zájde tak ďaleko, že sa mu budú vyhrážať a niekto mu rozbije okná na aute.
Je opodstatnené, ak si verejnosť myslí, že vašim rozhodnutím došlo k cenzúre?
„Cenzúra by bola, ak by som sa nejakým svojím rozhodnutím snažil chrániť záujmy štátu alebo vládnu formu, ale v tomto prípade som si dával do roviny dve základné ľudské práva. Dokonca právo na ochranu osobnosti je v skoršom článku systematicky upravené ako právo na slobodu informácií. Každé z týchto práv nie je neobmedzené, preto bolo treba posudzovať veľmi citlivo, ktorému právu mám priznať väčšiu ochranu. Tvrdím, že je to právo na ochranu osobnosti.“
Prečo?
„Z toho dôvodu, že zatiaľ publikácia má vychádzať z takých informácií, ktoré nie sú, ani jeden údaj, hodnoverne preukázané, že nastal. Ide pritom o veľmi závažné tvrdenia, kde musí byť jednoznačne skutkový základ zistený. Táto kvázi, u vás, cenzúra predstavuje, že smeruje k ochrane iného ľudského práva, čo nemôže byť cenzúrou.“
Ak ste nevideli nič z tej budúcej knihy, ako si môžete byť istý, že by jej vydaním došlo k porušeniu Haščákových práv?
„Pokiaľ sa vydá kniha za súčasného skutkového stavu, keď nemám potvrdené nič z tých údajov, tak je to jednoducho neoprávnený zásah. Keď to bude skutkové tvrdenie, musí sa preukázať pravdivosť, keď to bude hodnotiaci úsudok alebo kritika, tak musí rovnako vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Ktorý momentálne nemáme. Vychádzam zo stavu, ktorý je tu dnes, nie ktorý tu bude zajtra alebo popozajtra. Vychádzal som zo stavu, ktorý tu bol, keď som rozhodoval. Z vyjadrenia rôznych, či už samotného novinára alebo iných osôb, ktoré sa k tomu vyjadrovali, je zrejmé, že kniha bude obsahovať aj údaje zo spisu, ktoré nie sú potvrdené. Mne pritom pre nariadenie predbežného opatrenia stačí osvedčenie, nie preukázanie.“
Znamená to, že ak by SIS potvrdila, že spis Gorila je autentický, tak už by problém s vydaním knihy nebol?
„Bol, pretože neviem, či ten spis, ktorý koluje medzi ľuďmi, je to isté, čo vytvorila siska. Napríklad Robert Kaliňák (Smer) sa vyjadril, že videl sedem verzií Gorily. Pokiaľ mi niekto nepreukáže, že ten spis, ktorý je autentický, je ten, z ktorého čerpal aj autor a že tie skutočnosti potvrdia aspoň minimálne závery vyšetrovania, nie je problém o tom písať. A inak ani dnes nie je problém o tom písať, pokiaľ sa nebudú uvádzať tie skutky a tie informácie, ktoré sú v tom spise a ktoré sú prílohou uznesenia o predbežnom opatrení. O Gorile všeobecne možno písať, čerpať z oficiálnych zdrojov, vyzývať ľudí k akciám. S tým súhlasím. Ale písať tak, že niekoho označím za páchateľa trestného činu a neviem, či je to tak, je zásah do osobnostných práv. O tom sú aj rozhodnutia Najvyššieho súdu.“
Ešte raz sa však musím opýtať. Ako ste mohli vedieť, že kniha označuje niekoho za páchateľa, keď ste z nej nič nečítali?
„Z názvu Gorila vyplýva, že bude pojednávať o kauze, ktorá je v spise Gorila, že sa tam budú uvádzať tvrdenia, ktorých pravdivosť nebola ešte overená. Ak to tak nie je, môže tú knihu vydať. Preto je to uznesenie napísané tak, že má prílohu, v ktorej je uvedené, čo kniha nesmie obsahovať. Ak kniha nespĺňa tieto kritériá, môže sa vydať. Keď už by sme dali knihu do distribúcie, nemá význam dávať predbežné opatrenie.“
Čo ak si Nicholson nájde vydavateľa v Čechách?
„To je jeho zodpovednosť. Ak vznikne vyššia škoda tým, že sa to rozšíri do ďalších krajín a v budúcnosti sa ukáže, že tieto tvrdenia sa nepreukázali, bude to vecou autora, aby potom prípadne nahrádzal škodu, ktorá vznikne a ktorá asi nebude malá. Nikto nepočíta so stranou B mince – čo ak sa to nepreukáže. Čo sa potom bude robiť? Ten zásah by už nastal, to sa nedá odvrátiť ničím. Kým nastane, dá sa obmedziť.“
A nie je vo verejnom záujme, aby médiá informovali o takých závažných podozreniach z korupcie, ako Gorila opisuje?
„Určite je to vo verejnom záujme. Je, ale dá sa to poukazovať aj takým spôsobom, aby sa nenarušila ochrana práv iného.“
Ako?
„Jednoducho poukážem na korupciu, že tu existuje, respektíve, že je tu podozrenie na korupciu. Nepíšem o konkrétnych skutkoch. Musíme tiež rozlišovať to, v akom postavení sa kto v tom spise nachádza. Navrhovateľa bolo možné považovať za súkromnú osobu, ktorá má mieru ochrany súkromia väčšiu ako napríklad Jirko Malchárek (exminister hospodárstva, pozn. redakcie) alebo Anna Bubeníková (bývalá šéfka FNM, pozn. redakcie), ktorí sú platení z našich peňazí, našich daní a rovnako dostali právomoc na výkon svojho povolania od nás. Preto to predbežné opatrenie smeruje k tomu, pokiaľ ide o osobu navrhovateľa, nie o ostatných. Treba to čítať tak, ako je to dané.“
Znamená to, že ak chceme písať o Gorile, tak musíme vynechať Haščáka?
„To už vy musíte vedieť, ako to naformulujete. Aj to, že keď je niečo vo verejnom záujme, treba o tom informovať, ale je tu aj tá téza rozdeľovať, čo je pravda, nepravda. Ak ide o také závažné podozrenie z korupcie, tak treba naozaj treba písať tak, že o to viac musím mať ten skutkový základ preverený, keď chcem o tom písať v širšom rozmedzí, ako momentálne pripúšťa situácia. Ak oficiálne vyjde najavo úsek z vyšetrovania, toto sa stalo, môže sa o tom písať, hoci sa aj v budúcnosti preukáže, že to tak nebolo. Mali ste ale oficiálny zdroj, od toho je ten skutkový stav inak posudzovaný, ako keď vediem vlastné vyšetrovanie a poviem si, že je to vo verejnom záujme.“
Ako viete teraz povedať, že v tej knihe nebude niečo, čo by bolo aj oficiálne odzdrojované?
„Vychádzam z toho, ako sa doposiaľ k tomu vyjadrili. Napríklad Richard Sulík sa vyjadril, že videl a je tam rozpísaná kauza Gorila z toho spisu. Je pravda, že som nevidel obsah knihy, ale logicky uvažujme. Čo môže byť kniha o Gorile bez toho, aby vychádzala zo spisu Gorila? Jednoducho, kniha o Gorile musí byť o Gorile, o tých skutkoch. Ak nebude, tak to nie je kniha o Gorile, nemá to význam riešiť, nazbieram si články z novín.“
O Haščákovi v súvislosti s Gorilou teda písať nemôžeme. O politikoch áno?
„S tým nemám problém, lebo tí nepožívajú takú mieru ochrany súkromia. Momentálne Haščák nepatrí do tejto skupiny.“
Ak by o predbežné opatrenie požiadal niektorý z politikov, ktorého spis spomína, ako by ste rozhodli?
„Asi by som ho zamietol.“
Ako ste dospeli k tomu, že knihu má vydať Petit Press?
„Mal som to len za osvedčené, nie za preukázané. Boli tam pracovnoprávne vzťahy z minulosti, ale aj čestné vyhlásenie Haščáka, ktorý tvrdil, nechcel uviesť z akých zdrojov, že toto vydavateľstvo by to malo vydať. Je nelogické, aby dal toto čestné vyhlásenie a nebola to pravda. Asi by potom dal všetky vydavateľstvá. Asi o tom mal nejakú vedomosť. Zakázať vydať knihu a neuložiť túto povinnosť aj vydavateľovi by to nemalo význam.“
Ak sa zákaz týka vydavateľstva Petit Press, pod ktorý spadá aj denník SME, znamená to, že ani ten nemôže o Gorile informovať?
„Ale informovať môžu všetci. Neviem, prečo to takto podsúvate. Informujte tak, aby ste zároveň neporušovali práva iných. Musia vás to učiť už na škole, čo je novinárska etika a aj toto. Musíte vedieť podať informáciu tak, aby ste nepodsúvali. Teraz sa podsúva informácia tak, že potrestajme ľudí bez toho, aby prebehol súd. Už ste sudcami v danej kauze, čo nemôže ani objektívne vplývať na vyšetrovanie. Ešte ani neprebehlo, ale vy už trescete.“
My informujeme o tom, čo Gorila opisuje.
„Keď si to prečítam, tak iný záver, ako to, že to spáchali, nemôžem prijať. A to som bežný čitateľ. Ukážte mi troch ľudí, ktorí povedia, že možno sa to nestalo.“
Keď ste rozhodovali o tomto predbežnom opatrení, očakávali ste, že spôsobíte takúto reakciu?
„Očakával som reakciu, ale nie to, že sa mi niekto bude vyhrážať a ničiť mi súkromný majetok.“
Ako vám zničili majetok?
„Rozbili mi okno na aute.“
Budete žiadať o ochranku?
„Myslím si, že áno.“
Beata
Balogová
