So záujmom som si prečítal komentár pána Blehu (SME 5. 8.), ktorý ochotne prevzal štafetu pánov Dzurindu či Fica a vyrazil šíriť lož, dúfajúc, že častým opakovaním sa stane pravdou. Ponechám bokom skutočnosť, že pán Bleha ignoruje jasné programové a zahraničnopolitické smerovanie ANO do štruktúr ELDR, kde sme už asociovaným členom, a Liberálnej internacionály, čo je dôkazom štandardného politického zamerania Aliancia nového občana. Hovoriť v súvislosti s ňou ako o experimente a jedným dychom porovnávať ANO so Smerom považujem prinajmenej za nekompetentné.
Autor tvrdí, že činnosť Markízy v prospech ANO začína presahovať únosnú a akceptovateľnú hranicu. Vzápätí dodáva, že sú to „niekedy aj maličkosti, ktoré dokopy vytvárajú mozaiku neobjektívnosti“. Ako príklad uvádza, že na teletexte sa objavia dokonca aj štvorstránkové správy. Zároveň ho poburuje, že televízia Markíza nekritizuje ANO. Nuž, kto chce psa biť, palicu si nájde, ale nechápem, ako môžu maličkosti u objektívneho diváka presahovať únosnú a akceptovateľnú hranicu. Predstava, ako nútim pod hrozbou výpovede redaktorov teletextu písať 4 stránky o ANO, je iste komická. Keby však pán Bleha čo i len na chvíľočku pripustil, že redaktori teletextu to chcú napísať, lebo to považujú za dôležité, možno by našiel odpoveď na otázku, prečo to tam je. Manipulovať verejnú mienku obrazom ľudí, ktorí v Markíze vykonávajú všetko pod hrozbou straty zamestnania či pokút, je nedôstojné.
Pokiaľ ide o kritiku, nenachádzam jej veľa ani zo strany iných médií - pravda s výnimkou nekonečne omieľaného verklíkovania o prepojení Markízy a ANO. Ani SME nevie nájsť inú tému - možno s výnimkou pána Kotiana, ktorému prekáža, že politickú stranu financujem sám. Kto vie, možno by viac privítal, keby som to robil z peňazí lobistických skupín alebo privatizačných provízií.
Eva Černá bola na obrazovke Markízy v súvislosti s činnosťou Nadácie od začiatku roku asi trikrát. Naozaj treba veľkú mieru „objektivity“, aby ste túto skutočnosť označili za zneužívanie televízie.
Sedem s. r. o. je relácia, v ktorej účinkujú výrazné a významné osobnosti nášho kultúrneho a spoločenského života. Viete si predstaviť, ako prídem za pánom Lasicom, Satinským, Filanom či Leškom a budem sa dohadovať o tom, čo tam môže a nemôže byť o ANO? Nikdy som sa o dramaturgiu tejto relácie nestaral, ale mám pocit, že je zbytočné o tom presviedčať.
Hovoriť o prieskumoch, potvrdzujúcich „nevyváženosť spravodajstva najsledovanejšej televízie“ je nezmysel. Také niečo nezisťuje prieskum, ale štatistika. V prípade licenčnej rady z marca a júla tohto roku, ako aj v prípade organizácie MEMO ‘98, hovorí jasnou rečou. Priestor v spravodajstve televízie Markíza je rozdelený rovnomerne medzi politické strany tak, aby zohľadňoval politickú zodpovednosť za riadenie štátu a názorovú vyváženosť politických subjektov podľa ich preferencií. Ani jedna inštitúcia v posledných mesiacoch neoznačila priestor poskytovaný ANO za neprimeraný.
Autorovi prekáža aj ANO-bus a moderátori Markízy, ktorí s ním cestujú po Slovensku. Sú to moji priatelia, dospelí a slobodní ľudia, ktorí nám fandia a chcú, aby sme získali viac percent ako SDKÚ či Smer. Možno chcú pravý opak ako vy, ale nebráňte im podporovať to, čo považujú za správne.
Lintner v Tucte je problém, ale pred rokom Hrušovský, dnes Figeľ sú v poriadku. To teda znamená, že Lintner tam byť nesmie len preto, že je práve členom ANO. Alebo preto, že „demokratovi“ Blehovi sa to nepáči?
Takže, čo to vlastne prekračuje únosnú a akceptovateľnú mieru pána Blehu? Správy v teletexte, Eva Černá, Lintner v Tucte, „ovplyvňovaní“ umelci - Lasica, Dančiak alebo Satinský, „nedôveryhodné“ štatistiky, či moderátori chodiaci po krajine v ANO-buse?
Som veľmi rád, že sa píše rok 2002 a že už nemáme tlačový odbor ÚV KSS. Viem si totiž veľmi živo predstaviť, ako by sa takíto „demokratickí a tolerantní“ blehovia domáhali nielen zrušenia nepriateľskej televízie, ale určite aj vyvodenia trestnoprávnej zodpovednosti voči všetkým, ktorí informujú inak, ako si to práve on predstavuje.
Autor: PAVOL RUSKO(Autor je predsedom ANO)

Beata
Balogová
