Vláda včera robila odpočet. Jej vedenie bolo so svojou prácou spokojné, menej jednoznačné boli odpovede jeho členov na otázku, čo budú robiť po voľbách. Na snímke premiér Mikuláš Dzurinda (druhý zľava) a podpredsedovia vlády. FOTO TASR - ŠTEFAN PUŠKÁŠ
BRATISLAVA - „Väčšinu plánov a ambícií z roku 1998 sme naplnili,“ zhodnotil pôsobenie vlády predseda Mikuláš Dzurinda pri včerajšom odpočte programového vyhlásenia. Dzurinda tvrdí, že vláda dosiahla pokrok vo všetkých prioritných oblastiach, ktoré si stanovila. Nespokojný je len s vysokou nezamestnanosťou a s vymožiteľnosťou práva.
Premiér viac očakával aj od reforiem v školstve a zdravotníctve. Napriek tomu je však podľa neho Slovensko na správnej ceste. „Boli sme vládou, ktorá najvýznamnejšie prehĺbila demokratické mechanizmy,“ myslí si Dzurinda. Vyzdvihol, že Slovensko je na prahu prijatia do NATO a Európskej únie.
Podpredsedníčka vlády pre európsku integráciu Mária Kadlečíková vyzdvihla uzavretie 27 kapitol v prístupových rokovaniach s úniou. Povedala, že aproximácia práva je zabezpečená na 91 percent. „Európska integrácia patrí medzi oblasti, kde Slovensko spravilo obrovský pokrok.“
„Úspechy v integrácii neboli možné bez úspechov v ekonomike,“ vyhlásil Ivan Mikloš, podpredseda vlády pre ekonomiku. Medzi plusy zaradil okrem iného zlepšenie podnikateľského prostredia, zvýšenie prílevu zahraničných investícií, zníženie daní, či reštrukturalizáciu bánk. Mikloš priznal aj nedostatky, ale stav ekonomiky je podľa neho „lepší ako v roku 1998“.
Odborníci vláde vyčítajú nereformovanie školstva, zdravotníctva, sociálneho systému a nesplnenie sľubov o znížení odvodového zaťaženia podnikov. Závažným problémom, ktorý nám vyčíta aj únia, je rozbujnená korupcia.
Podpredseda pre legislatívu Ľubomír Fogaš pochválil množstvo právnych noriem, ktoré vláda prijala. Bolo ich až 597. Fogaš vyzdvihol aj prijatie novely ústavy.
Spokojný bol aj podpredseda pre ľudské a menšinové práva Pál Csáky. Vyzdvihol najmä demokratizáciu ústavy, prijatie charty menšinových práv a zákona o ombudsmanovi. Zahraničie nám v tejto otázke vyčíta najmä postavenie rómskej menšiny a pomalé riešenie jej situácie.
„Od Mikuláša Dzurindu a jeho vlády sa nedala očakávať vecná a pravdivá sebakritika,“ nesúhlasí podpredseda SNS Jaroslav Paška. „Insitná ekonomika priviedla krajinu do hospodárskej, sociálnej a finančnej krízy. Radosť z tohto stavu má asi iba premiér,“ pridáva sa Vojtech Tkáč z HZDS.
(rp)
