Slovenské organizácie upozorňujú, že americká cena ignoruje históriu.
BRATISLAVA. Slovenskí Židia protestujú proti cene pre slovenského politika Jánosa Esterházyho, ktorú mu udelila americká židovská organizácia The Anti-Defamation League.
V novembri grófa in memoriam ocenila za odvahu počas holokaustu.
„V roku 1939 aktívne pomáhal pri usídľovaní poľských utečencov v Maďarsku, z ktorých boli mnohí židia. V roku 1942 ako jediný zo 63 členov slovenského parlamentu hlasoval proti deportáciám,“ dôvodil riaditeľ organizácie Abraham H. Foxman.
Na slávnosti sa zúčastnil aj šéf SMK József Berényi, ktorý ju využil na výzvu pre slovenských politikov a verejnosť, aby prehodnotili postoj k tejto historickej osobnosti.
Bál sa len o Maďarov
Životopis
Gróf Esterházy
1901 : narodil sa v šľachtickej rodine vo Veľkom Záluží, 1935 : stal sa poslancom Národného zhromaždenia, 1938 : po viedenskej arbitráži vítal horthyovské vojská, 1939 : stal sa poslancom Slovenského snemu, 1942 : nepodporil deportácie Židov, 1947 : odsúdený na doživotie, 1957 : zomrel vo väznici Mírov.
Zástupcovia židovskej komunity na Slovensku zareagovali otvoreným listom, v ktorom ocenenie kritizujú ako necitlivé k slovenským obetiam holokaustu.
„Výrazným spôsobom takto pomáha snahám o rehabilitáciu politických predstaviteľov niekdajších stredoeurópskych fašistických režimov,“ napísali židovskí predstavitelia, medzi ktorými sú aj politológ Grigorij Mesežnikov či publicista Juraj Alner.
V liste upozornili, že Esterházy ako poslanec podporil viaceré totalitné a antisemitské normy.
„Fakt, že nehlasoval za vysťahovalecký zákon, vnímame pozitívne, no nemožno ignorovať jeho oficiálne písomné vyjadrenie, v ktorom sa ospravedlňuje za toto hlasovanie,“ napísali.
„Vysvetľuje v ňom, že bol vždy antisemitom a že pri hlasovaní ho viedla obava, že ak dnes väčšina (Slováci) deportuje menšinu (Židov), môžu to isté urobiť aj s Maďarmi.“
Označil sa za antisemitu
Za pravdu im dáva aj historik Dušan Kováč. Upozorňuje, že Esterházy nehlasoval proti deportáciám, ale odmietol ich podporiť manifestačným povstaním.
Viacerí poslanci tvrdili, že sálu opustili tiež, ľudácka tlač si však všimla iba jediného zástupcu maďarskej menšiny v parlamente.
„Je zvláštne, ak židovská organizácia ocení človeka, ktorý sa sám vyhlasoval za antisemitu,“ mieni Kováč.
Esterházy je aj spornou postavou slovensko-maďarských vzťahov. Podieľal sa na pričlenení južných častí Slovenska k horthyovskému Maďarsku, po vojne ho v neprítomnosti odsúdili za vlastizradu na smrť.
Neskôr trest zmiernili na doživotný žalár, kde v roku 1957 aj zomrel.
Americká organizácia kritiku zo Slovenska odmieta.
„Hoci gróf Esterházy zostáva postavou politickej polemiky v maďarsko-slovenských vzťahoch, je nesporné, že zachránil Židov. Tento fakt ho odlišuje od väčšiny, ktorí opustili svoju morálnu povinnosť pre strach a ľahostajnosť,“ napísala.

Beata
Balogová
