Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom o 17:50.
V Bielorusku sledoval represie KGB, režim ho odsúdil na štyri a pol roka väzenia.
BRATISLAVA. Václav Havel bol už dva týždne po smrti, keď Alesovi Bjaljackému do bieloruského väzenia prišiel list od bývalého československého prezidenta.
Havel ho napísal tesne pred svojou smrťou viacerým odsúdeným bieloruským disidentom.
Bjaljackého, šéfa mimovládnej organizácie Viasna, ktorá monitoruje porušovanie ľudských práv v krajine, list veľmi potešil a prekvapil, keďže o Havlovej smrti už vedel z televízie.
Bojoval za ľudské práva
Tento týždeň dostal podporu aj zo Slovenska. Premiérka Iveta Radičová ho navrhla na Nobelovu cenu mieru. Okrem iného aj za to, že neušiel z krajiny, napriek tomu, že vedel, čo sa proti nemu chystá.
S rovnakým návrhom prišiel aj vicepremiér pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel.
Nominácie na Nobelovu cenu za mier môžu posielať zákonodarcovia, lídri krajín aj sudcovia či akademici.
Zhoršovanie situácie v oblasti ľudských práv v Bielorusku si vyžaduje seriózny záujem,“ napísala Radičová v liste pre nórsky Nobelov výbor.
KGB pomohla Európa
Bjaljackého vlani odsúdili na štyri a pol roka za údajné úniky dane z jeho zahraničných účtov. Údaje bieloruskej tajnej službe poskytli Litva a Poľsko. Vlády oboch krajín sa potom za to ospravedlnili.
Šéf Viasny sa bránil tým, že nimi len financoval mimovládne organizácie v krajine.
„Pozorovatelia v Bielorusku ma uistili, že fondy boli použité pre obete porušovania ľudských práv v Bielorusku a iných krajinách bývalého Sovietskeho zväzu,“ napísala Radičová a pripomenula, že Viasna sa už roky márne snaží riadne zaregistrovať podľa platných bielorských zákonov.
