BRATISLAVA. Za porušenie slobody slova považuje premiérka Iveta Radičová rozhodnutie súdu o zákaze vydania knihy o kauze Gorila novinára Toma Nicholsona.
Podľa premiérky je to jednoznačné a nemá to precedens. „To nie je Mein kampf,“ vyhlásila Radičová na tlačovej besede a dodala „veľmi ostro protestujem, ale nemôžem urobiť viac“.
Sudca, ktorý rozhodol, si je podľa Radičovej určite vedomý následkov takého rozhodnutia.
„Verím, že jednal v presvedčení, že dodržiava právo a zákonnosť ako v prípade, že sa má pán Kováč ospravedlniť Lexovi,“ povedala. Podľa jej slov to musíme brať ako fakt.
V tejto súvislosti vníma Radičová aj všetky ostatné diania.
Aj podnet voči úradu vlády a existujúcemu materiálu, aj rôzne pokusy o kriminalizovanie ľudí, ktorí možno pár raz rozprávali „úplne mimo kauzy Gorila, úplne mimo konšpiračných bytov s reprezentantmi zamestnávateľov, aby sa zahmlilo, zastrelo, spochybnilo, pribrzdilo vyšetrovanie“.
Postup v prípade staršej informačnej správy SIS, ktorú odovzdala vyšetrovateľom kauzy Gorila, čo teraz spochybňuje Jaroslav Haščák z Penty, bol podľa Radičovej schválený právnikmi, či už z jej úradu, rezortu vnútra či SIS, i nezávislými expertmi.
„Nevyjadrili sebemenšiu pochybnosť, ani v náznaku,“ povedala.
Minister vnútra Daniel Lipšic pripomenul, že dokument odovzdala v prítomnosti špeciálneho prokurátora, ktorý kauzu dozoruje.
„Zdá sa mi, že to je skôr potvrdenie toho, že vyšetrovanie ide správnym smerom,“ vyhlásil Lipšic.
Podľa neho je samozrejmé, že podozrivé osoby budú skúšať akékoľvek argumenty a taktiku, aby sa vyhli trestnej zodpovednosti. Na to majú právny nárok, vyšetrovanie to podľa ministra neohrozí.
Lipšic: Vyšetrovanie rýchlo postupuje
Daniel Lipšic tiež informoval, že majiteľ odpočúvaného bytu na Vazovovej ulici v Bratislave a bývalý policajt Zoltán Varga podal trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru, ktoré sa týka legálnosti odposluchov.
Legálnosť odposluchov podľa Lipšica spochybňuje aj ústavná sťažnosť.
"Pokiaľ viem, je ústavná sťažnosť, ktorá spochybňuje legálnosť odposluchov vo vzťahu k vyšetrovaniu Gorily.
Bolo podané trestné oznámenie na GP, ktoré sa týka legálnosti odposluchov, to bolo podané pred niekoľkými dňami, pokiaľ viem pánom Vargom a ústavná sťažnosť bola podaná tiež," vyhlásil Lipšic.
Kauza Gorila sa podľa Lipšica vyšetruje pomerne rýchlo. Zdôraznil však, že "voľby nemôžu diktovať tempo vyšetrovania."
Minister zopakoval, že sa stihne zdokumentovať toľko dôkazov, aby prípad Gorila nemohol byť zametený pod koberec.
Advokáti Penty: Nejde o cenzúru
Cieľom predbežného opatrenia súdu nie je podľa právnych zástupcov Jaroslava Haščáka z advokátskej kancelárie Škubla & Partneri zakázať ľuďom čítanie spisu zverejneného na internete a vytváranie vlastných úsudkov.
"Cieľom je zastaviť (zákonnými prostriedkami) protiprávne konanie tých, ktorí sa svojím postavením (mienkotvorným vplyvom) snažia dať tomuto pamfletu punc pravdivosti a legality," vysvetľujú advokáti v stanovisku k niektorým právnym aspektom tzv. kauzy Gorila.
Predbežného opatrenie prestavuje podľa nich dočasnú úpravu vzťahov tak, aby kniha neobsahovala tvrdenia, ktoré zasahujú do osobnostných práv Jaroslava Haščáka.
Ich pravdivosť totiž nebola preukázaná a podľa právnikov ani preukázaná nebude, "nakoľko ide o lži".
Právo na ochranu osobnosti aj právo na slobodu slova sú podľa nich absolútne práva a žiadne z nich nemá prednosť. Sudca preto v každom konkrétnom prípade musí posúdiť, ktorému z týchto práv prizná ochranu.
"Ujma, ktorá by mohla vzniknúť odporcom, je neporovnateľne menšia ako ujma, ktorá by mohla vzniknúť navrhovateľovi, pretože následky zásahov do osobnostných práv sú trvalé a neodstrániteľné," argumentujú advokáti.
Kauzu sleduje aj Európa
Európska komisia vie o rozhodnutí súdu. Bez konkrétnych podnetov, ktoré by poukázali na jasné porušenie niektorých prvkov európskej legislatívy, sa však týmto prípadom zaoberať nemôže, povedala hovorkyňa komisie Karolína Kottová.
"Komisia si je samozrejme vedomá tejto debaty, ktorá prebieha na Slovensku ako v jednom z členských štátov," povedala Kottová.
Hovorkyňa ďalej vyhlásila, že komisia pevne stojí za určitými princípmi, ktoré sú pevne ukotvené okrem iného aj v Listine základných práv a slobôd.
Tieto princípy sa týkajú aj slobody slova, pričom sa odvolala na článok 11 tohto medzinárodného dokumentu.
"Je však potrebné vysvetliť, že komisia a jej kompetencie v tejto oblasti sú jasne dané rovnakou listinou práv. Z nášho hľadiska tieto princípy môžu byť aplikované iba v prípadoch, ktoré sa týkajú porušenia európskej legislatívy smerníc, nariadení a podobne," konštatovala Kottová.
To podľa nej znamená, že iba na základe mediálnych správ, ktoré majú členovia komisie tak ako všetci ostatní k dispozícii, nemožno povedať, že by existoval nejaký základ pre ďalšie komentáre zo strany Európskej komisie.
