BRATISLAVA. Zákon o štátnom občianstve súčasná vládna koalícia napokon nezmení a ponechá ho v podobe, v akej ho presadila vláda Roberta Fica.
Zrejme poslednú možnosť zmäkčiť tento zákon parlament v prvom čítaní zastavil.
Ani to, že tento cieľ sa ocitol v Programovom vyhlásení vlády, niekoľkokrát o ňom rokovala Koaličná rada a do parlamentu bolo predložených niekoľko variantov novely, k zmene neviedlo.
Slováci tak pri získaní cudzieho občianstva budú naďalej strácať slovenské občianstvo.
V zamietnutej novele Pavol Hrušovský (KDH), Jozef Kollár (SaS) a Jozef Mikuš (SDKÚ) navrhovali, aby o slovenské občianstvo neprichádzali ľudia, ktorí v majú v cudzine registrovaný pobyt.
Zákon by zároveň prinavrátil občianstvo ľuďom, ktorí oň prišli v dôsledku súčasného znenia a zároveň majú v cudzine evidovaný pobyt.
Politici za zlé rozhodnutia majetkom ručiť nebudú
Hmotnú zodpovednosť za svoje rozhodnutia verejní funkcionári niesť nebudú.
Parlament neschválil novelu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci od poslanca Radoslava Procházku (KDH).
Chcel presadiť, aby funkcionári platili za škody, ktoré vedomou nedbanlivosťou spôsobili na verejnom majetku.
„Môj návrh zákona nejde po osobnej slobode, ale ide po peňaženke,“ povedal Procházka ešte v auguste 2011, keď novelu, od ktorej si sľuboval preventívne účinky, predstavoval.
Tvrdí, že verejní funkcionári nečelia inej ako iluzórnej zodpovednosti v podobe medializácie.
„Tri dni sa o ňom píše v novinách, v tom lepšom prípade sa aspoň začne trestné stíhanie neznámeho páchateľa a úplne v luxusných prípadoch výnimiek je vznesené obvinenie. Ale tam to proste vždy končí,“ posťažoval sa dávnejšie.
Keďže o novele sa dnes hlasovalo len v prvom čítaní, pre krátkosť času neexistovala možnosť ako ju schváliť v normálnej procedúre.
Predseda KDH a minister dopravy Ján Figeľ chcel jej schválenie umožniť prostredníctvom skráteného legislatívneho konania, vláda ho však neodobrila.
Matovič nepresadil kandidatúru nezávislých
Nezávislí poslanci, ktorí nie sú na kandidátke hnutia alebo strany, sa nebudú môcť uchádzať o podporu voličov vo voľbách do Národnej rady.
Rozhodli o tom zákonodarcovia, ktorí odmietli návrh zákona o voľbách do NR SR z dielne poslancov hnutia Igora Matoviča.
Líder mimoparlamentného subjektu predložil návrh do pléna ešte v lete, pričom vtedy avizoval, že ak právna norma bude schválená, nezaloží si vlastný politický subjekt.
Iniciatíva poslancov hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti predpokladala, že by nezávislému kandidátovi stačilo zaplatenie kaucie 100 eur a 5000 podpisov ľudí, ktorí súhlasia s jeho kandidatúrou.
Poslanci sa zaoberali aj návrhom matovičovcov, ktorým sa pokúšali presadiť zníženie platu poslancov. Plat zákonodarcu sa mal znížiť v prípade, že zastáva viacero verejných funkcií.
Maximálna hranica zníženia platu poslanca NR SR mala byť obmedzená aktuálnou platnou výškou životného minima. Poslanci však tento návrh nepodporil.
Štvorica poslancov hnutia neuspela ani s novelou zákona o reklame.
Tá mala zaviesť povinnosť predávajúceho či poskytovateľa služby, aby pri reklame uvádzal celkovú konečnú cenu ponúkaných služieb, ktorú spotrebiteľ skutočne zaplatí.
Obmedzenia cyklistov v lesoch zostávajú
Parlament zároveň odmietol novelu zákona o lesoch od Ivana Štefanca (SDKÚ), Juraja Drobu (SaS) a Jozefa Viskupiča (nezaradený).
Chceli ňou dosiahnuť, aby sa po lese mohli bez obmedzení pohybovať cyklisti aj ľudia na koňoch.
Plénum neschválilo ani návrh Ondreja Dostála (klub Most-Híd), aby sa z nezaplateného výživného počítali aj úroky z omeškania.
Hlasovanie o zmienených novelách bolo do veľkej miery formálne, keďže o všetkých sa rokovalo v prvom čítaní a pre krátkosť času ich už v riadnom legislatívnom procese nie je možné do volieb schváliť.
Meniť sa nebude ani financovanie politických strán. Poslanci odmietli návrh poslancov okolo Igora Matoviča, ktorý mal meniť spôsob priameho verejného financovania politických strán.
Matovičovci chceli v záujme šetrenia verejných zdrojov racionalizovať a optimalizovať príspevok za hlasy.
Predkladatelia uviedli, že súčasná výška príspevku za hlas 1 percento z priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa konajú voľby, sa mala znížiť na 0,1 percenta.
Cieľom novelizácie bola podľa predkladateľov optimalizácia financovania politických strán zo štátneho rozpočtu, vytvorenie efektívnejšieho modelu financovania politických strán a posilnenie prvkov verejnej kontroly a transparentnosti nad činnosťami politických strán, ktoré súvisia s hospodárením politických strán.
Študentský pôžičkový fond nebude transparentnejší
Neuskutoční sa ani reforma Študentského pôžičkového fondu.
Návrh novely, ktorej cieľom bolo zvýšenie transparentnosti pri hospodárení a efektívnosti s nakladaním s prostriedkami fondu, poslanci nepodporili.
Návrh predložil Miroslav Beblavý z SDKÚ. Róbert Madej (Smer) mu v rozprave vyčítal, že skutočným zámerom novely je ovládnutie fondu.
Novela okrem iného navrhovala, aby sa zrušili dozorné rady, ktoré podľa navrhovateľa nenaplnili svoju funkciu a nedokázali zabrániť fondu v hazardovaní so zverenými finančnými prostriedkami.
Kontrolná funkcia by sa vykonávala podľa novely externe, ustanovením priamych kontrolných právomocí pre Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu, Ministerstvo financií a Najvyšší kontrolný úrad.
Nebudú sa rozširovať ani možnosti domáceho vzdelávania žiakov.
Poslanci odmietli návrh novely školského zákona z dielne Jany Žitňanskej a Radoslava Procházku (obaja KDH), ktoré zavádzala možnosť domáceho vzdelávania aj pre žiakov druhého stupňa.
Rodičia by museli mať najmenej bakalársky titul akéhokoľvek vzdelania, na výučbu detí na prvom stupni najnižšou kvalifikáciou mala byť maturita.
Tento návrh zákona vznikol podľa Procházku ako reakcia na dopyt zdola a po konzultáciách s ľuďmi, ktorí tejto veci rozumejú, lebo sa jej venujú bezprostredne.
Žitňanská tvrdí, že novelou nechceli zavádzať nič nové, pretože domáce vzdelanie na Slovensku už niekoľko rokov funguje.
Vyučovať svoje deti doma však v súčasnosti môžu rodičia, ktorí majú vyštudované učiteľstvo prvého stupňa. Novelou sa mali podmienky uvoľniť, aby vyšli v ústrety viacerým rodičom.
Obce sa jednoduchšie nerozdelia
Obce viac možností, ako sa rozdeliť, nezískajú. Plénum odmietlo návrh novely zákona o obecnom zriadení, ktorý predložili poslanci Radoslav Procházka a Jana Žitňanská.
Podľa súčasného znenia právnej normy sa obec môže rozdeliť, ak nové obce budú mať najmenej 3000 obyvateľov a tvoria súvislý celok.
Táto podmienka sa poslancom KDH však zdá príliš reštriktívna.
Procházka a Žitňanská preto navrhovali, aby sa obec mohla rozdeliť aj v prípade, ak orgány obce porušujú pri jej správe finančnú disciplínu, čím zároveň dochádza k nepriaznivému vplyvu na uspokojovanie životných potrieb obyvateľov.
Návrh reagoval na dianie v niektorých obciach, v ktorých nastali nezhody medzi obyvateľmi v častiach obcí navzájom územne nesúvisiacich, ako aj na nespokojnosť s činnosťou orgánov obce vo veciach nesprávneho a nespravodlivého nakladania s finančnými prostriedkami a majetkom obce.
"Najtypickejším príkladom časti obce, ktorej obyvateľom by to mohlo priamo pomôcť, je časť obce Žehra. Zároveň vieme o viacerých ďalších obciach na Spiši a v Šariši, ktoré by takúto pomoc mohli v krátkom čase potrebovať tiež," vysvetlil pre TASR Procházka.
Odčleniť časť od pôvodnej obce malo byť možné na základe petície skupiny oprávnených voličov dotknutej časti, ktorá sa chce osamostatniť, a následného miestneho referenda, ktoré sa malo vykonať len v dotknutej časti obce.
SNS neuspela s ochranou súsošia štúrovcov
Umiestňovanie pamätníkov významných osobností v obciach nebude ovplyvňovať fakt, či boli národnými buditeľmi alebo konali proti právam Slovákov.
Parlament odmietol novelu SNS o obecnom zriadení. Rafael Rafaj a Ján Slota chceli obciam zakázať premiestňovanie pamätníkov, ktoré vyjadrujú pamiatku a úctu národným buditeľom a osobnostiam viažucim sa k národnej histórii Slovenska.
Ochrániť mala okrem iného aj bratislavské súsošie Štúrovci.
Okrem ochrany pamiatok národných dejateľov chceli národniari bojovať aj proti umiestňovaniu sôch kontroverzných osobností, napríklad Jánosa Esterházyho.
Rozhodovať by mohli občania formou petície.
Ak by sa prostredníctvom petície najmenej tri percentá obyvateľov obce vyslovili proti umiestneniu pamätníkov pripomínajúcich osoby alebo udalosti spájané s potláčaním národných práv Slovákov, obec by jej inštaláciu musela zakázať.
Naopak, ak by rovnaký počet ľudí v petícii vyjadril želanie umiestniť na verejnom priestranstve v obci pamätník vyjadrujúci pamiatku a úctu k historickým miestam, udalostiam alebo národným buditeľom a osobnostiam viažucim sa k národnej histórii Slovenska, obec by to musela povoliť.
Autori novely sa netajili, že návrhom reagujú napríklad na problémy pri umiestňovaní sochy Cyrila a Metoda v Komárne.
Predmanželské zmluvy neprešli
Občiansky zákonník sa novelizovať nebude, poslanci nepodporili zmeny v bezpodielovom spoluvlastníctve.
Plénum pri hlasovaní nepodporilo návrh poslancov za SaS Juraja Drobu a Jany Kiššovej, ktorí chceli prinavrátiť možnosť snúbencom alebo manželom slobodne vylúčiť, zrušiť, založiť alebo presne stanoviť rozsah bezpodielového spoluvlastníctva.
Podľa navrhovanej úpravy sa manželia a snúbenci mohli na modifikácii bezpodielového spoluvlastníctva dohodnúť prostredníctvom dohody uzavretej vo forme notárskej zápisnice.
Predkladatelia chceli upraviť aj doposiaľ spornú otázku, či sa dohoda o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov vzťahuje aj na majetok už existujúci alebo len na majetok nadobudnutý v budúcnosti. Ak sa manželia nedohodnú inak, navrhovali, aby sa taká dohoda vzťahovala aj na už existujúci
S legalizáciou predmanželských zmlúv prišli aj poslanci Smeru Renáta Zmajkovičová a Marián Kovačócy, ale ani tí nezískali podporu zákonodarcov.
Podľa terajšej legislatívy sa na úprave práv k majetku nadobudnutému počas manželstva môžu dohodnúť len manželia, teda až po uzavretí sobáša
. V súčasnosti všetok majetok, ktorý jeden z manželov nadobudne počas trvania manželstva, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Existuje niekoľko výnimiek, napríklad dar či dedičstvo, ktoré získal jeden z manželov. Takto nadobudnuté statky do bezpodielového vlastníctva nespadajú.
Plénum nepodporilo ani návrh Zmajkovičovej a Kovačócyho, aby sa doplnil zákon o priestupkoch. Chceli ňou dosiahnuť, aby bol cudzí majetok chránený pred všetkými formami poškodenia.
V súčasnosti zákon poskytuje ochranu pred krádežou, spreneverou, podvodom, zničením alebo poškodením veci, v praxi sa ale podľa predkladateľov vyskytujú útoky aj v iných formách.
Zákonodarcovia neschválili ani návrh Viktora Stromčeka, ktorým by sa novelizoval zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
Starostovia nemusia mať maturitu
Právo kandidovať na starostu či primátora nebude podmienené absolvovaním maturitnej skúšky.
Parlament odmietol novelu zákona o voľbách do orgánov samosprávy od Anny Belousovovej a Rudolfa Pučíka (nezaradení), ktorou chceli túto podmienku dostať do legislatívy.
"Je nevyhnutným predpokladom pre schopnosť kvalifikovaného a kvalitného výkonu tejto funkcie okrem vekového obmedzenia (...) i stanovenie určitej minimálnej kvalifikačnej úrovne - odbornosti, predpokladanej ukončením úplného stredného vzdelania," odôvodňovali svoj návrh.
Autori sa nazdávajú, že podmienka kvalifikácie nie je v rozpore s Listinou základných práv a slobôd, ani so zásadami antidiskriminačného zákona.
Belousovová v pléne poznamenala, že kvalifikačné predpoklady kladie zákon napríklad na riaditeľa základnej školy, ktorý musí mať vysokoškolský diplom.
Hlavný kontrolór obce, ktorého volí obecné zastupiteľstvo, musí mať prinajmenšom maturitu.
Na alkohole nebude varovanie pre tehotné ženy
Spotrebiteľské balenia alkoholických nápojov sa meniť nebudú. Poslanci odmietli aj návrh novely zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov.
Ten počítal s tým, že každé balenie bude mať po novom varovné označenie o škodlivosti pitia alkoholu u tehotných žien s možným negatívnym dopadom na zdravie ešte nenarodeného dieťaťa.
"Na Slovensku prichádza na svet každý rok približne 250 detí s fetálnym alkoholovým syndrómom (FAS). Na rozdiel od iných zdravotných postihnutí, tomuto syndrómu sa dá úplne predísť, ak žena počas tehotenstva vôbec nepije alkohol," upozorňovala autorka novely Jana Žitňanská (KDH).
Podľa jej slov vo svete čoraz viac odborníkov apeluje na ženy, aby sa počas celého tehotenstva vyhýbali aj tomu najmenšiemu množstvu alkoholu, keďže bezpečná hranica neexistuje.
Kým u niektorej ženy sa pitie alkoholu na bábätku vôbec neprejaví, u ďalšej môžu už aj dva poháre vína či piva zanechať trvalé poškodenie dieťaťa.
"Aj keď len 20 percent detí postihnutých týmto syndrómom má aj fyziognomické zmeny (dlhá plochá horná pera, zástrčkový nos, krátke očné štrbiny), všetky deti postihnuté FAS majú nezvratne poškodený mozog," varovala poslankyňa s tým, že podľa stupňa postihnutia vedú následky tohto poškodenia od poruchy pozornosti, pamäti a spánku až po mentálnu retardáciu.
Sprievodnými javmi sú aj poruchy správania, jedenia, citová labilita, poruchy učenia, čo podľa zistení v neskoršom veku vedie u týchto ľudí k vysokému percentu drogovo závislých, delikventov či násilníkov.
Cieľom návrhu novely preto bolo, aby sa Slovensko podľa vzoru v iných krajinách zaradilo k štátom, ktoré upozorňujú spoločnosť na to, že aj zanedbateľné pitie alkoholu v tehotenstve môže mať na zdravie dieťaťa katastrofálne následky.
Za ignorovanie povinnosti takto označovať alkoholické nápoje mala hroziť pokuta od 170 do 6638 eur.
Poslanci nedostanú možnosť vzdať sa imunity
Parlament odmietol dvojicu noviel Ústavy a Trestného poriadku Andreja Ďurkovského (nezaradený), ktorou chcel členom zákonodarného zboru dať možnosť vzdať sa trestnoprávnej imunity.
Po tom, čo parlament odmietol novelu Ústavy, Ďurkovský novelu Trestného poriadku stiahol.
Už pri predstavovaní noviel Ďurkovský priznal, že si nerobí ilúzie, že by mohli byť schválené. Nádeja sa ale, že sa ich v budúcom období niekto ujme.
V predchádzajúcom volebnom období sa chcel dobrovoľne vzdať imunity poslanec za SNS Sergej Chelemendik, aby sa mohlo začať trestné stíhanie za jeho autohaváriu z decembra 2006.
Tvrdil, že tak chce urobiť v záujme objektívneho a spravodlivého vyšetrenia.
Podľa platných zákonov však o tom muselo rozhodnúť plénum. Poslanci súhlas s trestným stíhaním nedali, za žiadosť vtedajšieho generálneho prokurátora Dobroslava Trnku o vydanie súhlasu hlasovalo len 39 zákonodarcov.
Chelemendik zo SNS bol druhým poslancom od roku 1993, ktorý sa chcel vzdať imunity dobrovoľne.
V roku 2004 odporučila vtedajšia poslankyňa za SDKÚ Libuša Martinčeková mandátovému a imunitnému výboru NR SR, aby ju plénum zbavilo imunity. Jej meno v tom čase médiá spájali s kauzou olejárov.
Slovensko bude bez verejných licencií
Plénum nepodporilo návrh novely Jozefa Viskupiča, Martina Poliačika, Jany Žitňanskej a Miroslava Beblavého, ktorí chceli umožniť používanie tzv. verejných licencií (public licenses).
To bol jediný cieľ návrhu novelizácie autorských práv. Verejné licencie sa týkajú všetkých druhov autorských diel a sú v prostredí informačných technológií najmä pri sprostredkúvaní informácií na internete rozšírené.
Na Slovensku sa v praxi bežne využívajú aj napriek nekompatibilite viacerých ich prvkov s existujúcou právnou úpravou.
Plénum nepodporilo ani návrh poslancov Ondreja Dostála, Petra Zajaca, Petra Osuského a Františka Šebeja, ktorý upravoval zákon o voľbách do orgánov samosprávy.
Navrhovatelia chceli zúžiť definíciu volebnej kampane len na vysielanie politickej reklamy a umiestňovanie volebných plagátov na miestach vyhradených obcou. Iných foriem vedenia volebnej kampane sa navrhovaná právna úprava týkať nemala.
Navrhovatelia v odôvodnení spomenuli, že by nemalo dochádzať k zasahovaniu do slobodného šírenia informácií.
Začiatok volebnej kampane navrhovali ponechať na 17 dní pred voľbami, vypustili by však úpravu ukončenia kampane, čo je v súčasnosti 48 hodín pred začiatkom volieb, ako aj zákaz vedenia volebnej kampane mimo zákonom vymedzeného času.
Odškodnenie vojnových sirôt prešlo
Potomkovia ľudí, ktorí padli v boji za slobodu, by sa mali dočkať odškodnenia.
Parlament posunul do druhého čítania novelu zákona poslancov za Smer o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých, zahraničných a spojeneckých armád.
Definitívne schválenie novely však bude pre krátkosť času problematické, keďže lehota na prerokovanie výbormi uplynie až po parlamentných voľbách a ďalšia schôdza by sa nestihla uskutočniť. Jedinou možnosťou na presadenia zmien je, aby vláda k novele schválila skrátené legislatívne konanie.
Odškodné pre vojnové siroty malo byť 2 655,52 eura, respektíve až 3 983,27 eura, ak počas vojny prišli o oboch rodičov. Táto suma by sa rovnomerne rozdelila medzi všetky deti padlých.
Slovensko už v rokoch 1999 a 2002 prijalo zákony o odškodnení ľudí, ktorí počas druhej svetovej vojny bojovali na strane spojeneckých armád, v československých armádach v zahraničí, zapojili sa do domáceho odboja alebo boli v internačnom či zajateckom tábore.
Ani jedno z týchto odškodnení sa však netýkalo potomkov padlých.
Plénum naopak odmietlo novelu zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia od Dušana Bublavého (Smer)
Neuspel ani ďalší návrh Smeru, novela zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby.
Pavlis chcel dosiahnuť, aby o privatizácii prirodzených monopolov a o privatizácii majetkovej účasti Fondu národného majetku SR rozhodovala na návrh vlády Národná rada SR.
V súčasnosti je táto kompetencia výlučne v rukách vlády.
