BRATISLAVA. Ak by ste aj nevedeli, koho voliť, hoďte na protest aspoň prázdnu obálku, vyzval novinár Tom Nicholson účastníkov minulotýždňovej demonštrácie proti Gorile.
Na to, aby bol voličský signál jasný, musí sa pridať dostatočný počet ľudí. Neplatných hlasovacích lístkov, medzi ktoré by patrila aj prázdna obálka, sú totiž v každých voľbách desaťtisíce. V roku 2010 ich bolo takmer 30-tisíc.
Výsledok samotných volieb prázdne obálky nijako neovplyvnia, premietnu sa len v percente účasti, ktoré bude vďaka nim vyššie.
Voľby
Neplatné hlasy
2010: 29 180
2006: 26 713
2002: 34 917
1998: 26 360
1994: 47 807
zdroj: Štatistický úrad
Údaj označuje rozdiel medzi počtom odovzdaných obálok a počtom platných hlasov
„Zákon hovorí, že pri prideľovaní mandátov sa ako základný údaj zistí súčet platných hlasov pre strany postupujúce do parlamentu,“ hovorí zapisovateľka Ústrednej volebnej komisie Lívia Škultétyová.
To, ktoré strany splnili päťpercentné kvórum, sa tiež zisťuje z platných hlasov.
Ak niekto dá hlas strane, ktorá sa do parlamentu nedostane, nepripadne jeho hlas žiadnemu zo silnejších subjektov. Na tieto hlasy sa už totiž pri prerozdeľovaní mandátov neprihliada.
Premiérka Iveta Radičová hovorí, že voliť určite pôjde, stranu si vyberie podľa programu. Chápe však postoj ľudí, ktorí sú natoľko zneistení kauzami, že hodia prázdnu obálku. „Aj to je prístup k voľbám.“
Prázdna obálka je hlasom pre demokraciu, ale proti triede správcov, píše Peter Schutz.
Čítajte komentár (piano) >>
.
Autor: mk

Beata
Balogová
