Bojíte sa, keď vám tu pod oknami demonštrujú ľudia?
„Bojím sa, aby demonštrácie neprerástli do vážnych občianskych nepokojov, pretože sa na protesty nabaľujú skupiny extrémistov a to je veľmi nebezpečné. Psychológia davu má svoje zákonitosti. V novembri 1989 sme mali veľmi silný tím práve na to, aby nebolo násilie v uliciach. Nie náhodou sme vymysleli aj názov Verejnosť proti násiliu.
Jeden zážitok za všetky. Nešťastné vyjadrenie Stanka Štepku, keď sa v rýmovačke nechal strhnúť a povedal: „Lopatami na nich.“ Občania zareagovali spontánne: „Nechceme násilie.“ Násilie nič nerieši. Z toho vyplýva moja veľká obava a preto som požiadala predstaviteľov protestu o stretnutie.“
Môže sa násilie na protestoch stupňovať?
„Áno, signály sú veľmi vážne, že to môže byť v Bratislave horšie.“
Sú demonštrácie dobrou reakciou na to, čo sa deje na Slovensku?
„Ak sú protesty občanov s cieľom posilniť pilier demokracie cestou napríklad decentralizácie, tak to môže politik, ktorý sa snaží o presadenie takýchto hodnôt len privítať. Ale ak sú protesty, ktoré nemajú pozitívny náboj riešení, ale nabaľujú len násilie, rozbíjanie, tak to ohrozuje základné, možno ešte v mnohom slabé piliere právneho štátu a demokracie na Slovensku.“
Protesty ohrozujú demokraciu na Slovensku?
„Nie. Demokraciu ohrozuje nabaľovanie extrémistov k týmto protestom. Ja to rozlišujem. Preto sa chcem stretnúť s organizátormi. Ak sa dožadujú vyšetrenia korupcie, v tom ich môžem len podporovať.“
Rozumiete, o čo vlastne pri tých protestoch demonštrantom ide?
„Dnes už áno. Prvé požiadavky boli úplne nerealistické. To boli vzdušné zámky. O dnešných sa už naozaj dá diskutovať a nielen to. Pristavím sa pri požiadavke zbavenia imunity poslancov aj v trestnoprávnej rovine.
Škoda, že občania nepomohli, keď som hneď na prvej vláde po voľbách v júli 2010 predkladala ústavný zákon na zrušenie trestnoprávnej imunity. Návrh prešiel v parlamente do tretieho čítania. Tam poslanci Smeru a SNS nehlasovali za a zákon neprešiel.“
Ako sa podľa vás skončia protesty?
„Dnes už organizátori formulovali pomerne konkrétne požiadavky. Možno sa dá očakávať, že protesty sa skončia prijatím zákonov.“
Kedy ste čítali Gorilu?
„Úplne celú v podobe, ako bola zverejnená, som ju čítala počas vianočných sviatkov. A predtým mi z neznámeho čísla a emailu sem do kancelárie ktosi neznámy doručil text. Okamžite som zavolala pána Spišiaka a bez toho, že by som ho čo i len otvorila, som ho okamžite odovzdala polícii. Nespomeniem si presne kedy, je o tom zápis.“
Tom Nicholson hovorí, že vás kontaktoval koncom roku 2010, že s vami hovoril o spise Gorila a následne potom váš hovorca Rado Baťo povedal, že o tom nič neviete a nechcete sa k tomu vyjadrovať.
„Pozvala som na stretnutie s organizátormi protestov aj pána Nicholsona. Nie je dobré komunikovať cez tretie osoby a cez rôzne nabaľovanie klebiet. V októbri 2010 sa obnovilo vyšetrovanie Gorily, preto nebolo potrebné niečo spúšťať. A navyše zo zákona nemôžem zasahovať do vyšetrovania.“
Hovoríte, že bolo obnovené vyšetrovanie, ale že ste nečítali ten dokument. Vedeli ste, že sa vyšetruje niečo, ale nevedeli ste čo.
„Nemala som vtedy ten dokument k dispozícii.“
Nemali ste pocit, že by ste to mali vedieť?
„V tom čase som nevidela jediný dôvod, aby som vstupovala do procesu vyšetrovania. Obrátila som sa listom na riaditeľa SIS. Informoval ma, že SIS je počas vyšetrovania súčinná. Samotný riaditeľ si v tom čase nevyžiadal spis. Každý krok som robila striktne v duchu zákona.
Vyšetrovateľ sa na mňa obrátil s požiadavkou o súčinnosť ako premiérky a až vtedy som vstúpila do celého procesu. Vrátane hľadania materiálov v archíve Úradu vlády. Striktne dodržiavam zákon.“
Ale asi nie je protizákonné prečítať si ten dokument, keď je k dispozícii?
„Neviem, kto ho mal vtedy k dispozícii.“
Tom Nicholson vám ho neponúkal?
„Mne ho neponúkal, ale ak by mi ho aj ponúkal, tak ho odmietnem a pošlem ho za vyšetrovateľom.“
Čo on urobil.
„Áno, to je správny postup a priznám sa, že by som sa musela spojiť s bývalým hovorcom Baťom, lebo si nespomínam, že by mi v tejto súvislosti položil jasnú otázku. Nechcem zavádzať, ale nespomínam si na takú otázku.“
Hovoríte, že ste boli v tom, že sa obnovilo vyšetrovanie. Teraz vieme, že šéf SIS nezbavil mlčanlivosti príslušníkov tajnej služby.
„Bola som o tom informovaná.“
Nemáte pocit, že to bola chyba?
„V čase, keď prišla požiadavka na zbavenie mlčanlivosti jedného pracovníka SIS, informoval ma o tom riaditeľ SIS. A aj zdôvodnil, z akých dôvodov nemôže vyhovieť tej žiadosti. Nespĺňala základné veci zo zákona. Sú dôležité. Teraz sa nevyhováram, ale agent funguje nielen v jednej kauze. Musí sa presne zadefinovať, v akej veci, na aké obdobie sa požaduje zbavenie mlčanlivosti.“
Vyzerá to ako obyčajné procesné chyby. Nie je možnosť tie chyby vyladiť a urobiť niečo preto, aby sa taká veľká vec vyšetrila?
„Dokonca vymenili vyšetrovateľa a nového upozornili, čo všetko musí žiadosť obsahovať. Nemôžem žiadať od riaditeľa tajnej služby, aby nepostupoval v zmysle zákona, to je nonsens. Dnes už je žiadosť formulovaná, ako zákon vyžaduje.
Poviem príklad. Odovzdala som spis z archívu. Vidíte, už sa zjavila žiadosť, aby sa prešetrilo, či som neurobila procedurálnu chybu. Akonáhle by sme ju urobili, mohli by sme spôsobiť, že zastavíme celý proces vyšetrovania. S drobnohľadom treba teraz strážiť celú procedúru.“
Prečo teraz vy aj minister Lipšic tak aktívne vystupujete a prečo sa to nedialo po vašom nástupe do funkcie?
„Toto je otázka na políciu a Generálnu prokuratúru. Vyšetrovanie sa spustilo v podstate hneď po nástupe našej vlády v októbri 2010 bez tlaku verejnosti. Prečo vojenská prokuratúra odobrala vyšetrovanie a následne ho zastavila, nie je otázka pre premiérku. Fakt, že vojenská prokuratúra odobrala vyšetrovanie, sme sa dozvedeli až následne, pretože nemám právo klásť tieto otázky. Bolo by to zasahovanie do vyšetrovania.“
Prečo ste dokumenty, ktoré ste našli v archíve, našli až teraz?
„Na žiadosť vyšetrovateľa. Vyšetrovateľ sa obrátil aj na ministerstvo vnútra, na SIS, s požiadavkou, či sa v archíve nachádzajú dokumenty s takými a takými číslami.“
Našli ste ešte niečo iné v archíve?
„Áno, bolo toho dosť.“
Nie je zlyhaním tajných služieb, že sa na verejnosti teraz objavilo toľko utajovaných spisov?
„Rozlišujme falzifikáty a skutočný únik informácií. V stredu sa objavili dokumenty, o ktorých môžem tvrdiť, že sú falzifikáty.“
Myslíte dokumenty týkajúce sa ministra vnútra.
„Áno. Bude sa zjavovať všeličo, aby sa prilieval olej do ohňa a diskreditovali konkrétni ľudia. Ale určite to nerobí dobré meno tajným službám. Viete, že vyšetrovanie prebieha aj vo VOS.“
Viete už povedať, či bolo odpočúvanie vo VOS v súlade so zákonom?
„Toto sa vyšetruje. Predpokladám, že v krátkom čase budeme poznať odpoveď.“
Momentálne šéfujete trom tajným službám, potrebujeme vôbec toľko tajných služieb?
„Päťapolmiliónový národ naozaj nepotrebuje tri tajné služby. Niekoľko návrhov na zlúčenie tajných služieb už bolo na svete, ale ako sa hovorí, nenašla sa politická vôľa. Švajčiari majú jednu tajnú službu, má dobré renomé a funguje.
To, čo nám treba, je kontrola nad tajnými službami, tu máme Achillovu pätu. A nemyslím politickú kontrolu, lebo ako ukazuje skúsenosť, v istých otázkach dochádza k dohodám naprieč celým politickým spektrom. Prečo bola Gorila v novembri 2006 Ficovou vládou zastavená? Prečo nebola vyšetrovaná? Ako sa dnes vracať k témam spred piatich šiestich rokov?“
Viera Ivety Radičovej v spis Gorila mierne ochabla, píše Peter Schutz.
Čítajte komentár (piano) >>
Aj v roku 2010 bola zastavená ako výsledok dohody naprieč politickým spektrom?
„Nebola zastavená kvôli podobnej dohode, prebrala ju vojenská prokuratúra.“
Ako podľa vás vyšetrovanie dopadne?
„Pokiaľ nenastanú systémové zmeny na Generálnej prokuratúre, pokiaľ sa nedotiahne reforma súdnictva, tak budeme dostávať rovnakú odpoveď, ako na všetky vyšetrovania z posledných rokov.
Ako napríklad pri nástenkovom tendri, kde Generálna prokuratúra nepožiadala o súhlas na stíhanie poslanca. A vyšetrovanie sa preto zastavilo. Otázka je, prečo to často buď skončí do stratena na Generálnej prokuratúre, a keď nie tam, tak prečo na súde.“
Funguje slovenská politika tak, ako je opísaná v Gorile?
„Nemôžem uveriť tomu opisu. Bránim sa mu. Pre mňa to bol šok. A hlavne preto, že som sa nikdy s takým niečím nestretla.“
Aj za vašej vlády sa objavili prípady, ktoré vyvolávajú podozrenia z korupcie.
„Je naivné myslieť si, že protikorupčné opatrenia, ktoré sú hodnotené ako nadštandardné, kompletne vyhubia pokusy o korupciu. Nehovorím, že som sa nestretla s korupciou a jej vyšetrovaním. Nestretla som sa s takými spôsobmi v politike, ako sú opísané v Gorile.“
Nemôže byť pre ľudí, ktorí čítajú Gorilu, potvrdením, že ten systém naozaj funguje, aj to, že sa Jaroslav Haščák dostane až k vám domov?
„Stretnutia s podnikateľmi nepovažujem za nič neštandardné. Naopak, ak verejný činiteľ tvrdí, že sa s podnikateľmi nestretáva, potom nevykonáva svoju funkciu zodpovedne.“
Ale prečo ste sa stretli doma?
„S časťou podnikateľov som sa zoznámila ešte v čase, keď som bola profesorkou na univerzite. Prichádzali k nám domov, pretože mnohí boli sponzormi relácií môjho manžela. Chodilo k nám množstvo ľudí. S partnerom sa zoznamujete aj s novými sieťami ľudí. S viacerými podnikateľmi, ktorých som dovtedy nepoznala, som sa zoznámila cez pána Riapoša. A toto je aj tento príbeh.
Nevidela som dôvod, aby som jeho priateľov z detstva a podporovateľov jeho osobne alebo paralympijského výboru nemala prijať v dome, kde v tom čase so mnou žil pán Riapoš. Nevidela som dôvod.“
Ani spätne ho nevidíte?
„Dávate mi hypotetickú otázku. Aj teraz som s pánom Špirkom a ďalšími hovorila, pretože pripomienkovali zákony na tripartite. A pokiaľ máme arbitráž a hrozí, že Slovenská republike bude musieť zaplatiť 750 miliónov eur, tak budem komunikovať s tými, ktorí tú arbitráž na Slovenskú republiku dali.“
Ale asi nie doma?
„A prečo nie? Nemám čo tajiť. V čase, keď som bola poslankyňou, som nemala zasadačku. Mohla som sa rozhodovať medzi pôdou SDKÚ a domácim prostredím. Ani na sekundu som v tom nevidela problém.“
Ďalšia vec, ktorá môže v ľuďoch utvrdzovať dojem, že Gorila je naozaj pravdivý model fungovania politiky, sú aj SMS medzi Richardom Sulíkom a Mariánom Kočnerom.
„Podozrenie na správanie politikov vyviera z tohto dokumentu. To nespochybňujem. Preto sa to vyšetruje. Kým bude Slovensko pred sebou tlačiť takýto balvan, ťažko sa obnoví alebo zvýši dôvera medzi politikmi a občanmi. Najparadoxnejšie na celom však je, že občania akosi rozlišujú.
Pán Fico, ktorý je priamo v Gorile spomínaný - neviem, čo znamená 40 deka salámy - je najdôveryhodnejším politikom pre občanov Slovenskej republiky. Samotná Gorila neznižuje dôveryhodnosť niektorých politikov.“
Myslíte si, že mohol byť Richard Sulík a jeho poslanci tými, ktorí hlasovali proti koaličnému kandidátovi na generálneho prokurátora?
„Pán Sulík reagoval: Ale mamička vedela, že ja som hovoril s Kočnerom. V skutočnosti vtedy povedal premiérka. Informoval ma, že s ním komunikuje. To je pravda. Ale vôbec nie o čom a hlavne: okamžite som mu povedala, nech s tým prestane. Že takýto spôsob komunikácie je pre predsedu parlamentu nevhodný.
Keď ste v konkrétnej funkcii, musíte meniť aj spôsob komunikovania. Preto hovorím, že sa pokojne budem stretávať aj doma, lebo po voľbách už nebudem vo funkcii. Kým som vo funkcii, dodržiavam veľmi striktné pravidlá, kde, v ktorom priestore.“
Dôverujete po tých SMS správach Sulíkovi?
„Dôvera je otázka naňho. On mne vyslovil nedôveru pri hlasovaní. Samozrejme, že naša komunikácia od tých čias je iná. Rozprávali sme sa odvtedy iba asi dvakrát.“
Keď ste čítali Gorilu, nerozmýšľali ste, že odídete z SDKÚ?
„Musím zopakovať, že tomu neviem uveriť. Je to také šokujúce čítanie. Zdá sa mi to absurdné, že to snáď nie je možné. V SDKÚ je kopec čestných, skvelých ľudí, ktorí výborne robili a robia svoju prácu. Čo som tu ja teraz nejaká Jana z Arku?“
Je dobré, že Mikuláš Dzurinda je predsedom SDKÚ?
„Neuchádzala som sa o tú funkciu. Hlasovala som za pána Dzurindu. Patrím k tým, ktorí ho do funkcie zvolili.“
Je to tak dobre?
„SDKÚ nie je čierna vrana, ktorá spôsobila rozkrádanie v Slovenskej republike. To nie je pravda. Stále verím, že si svoje meno dokážu očistiť. Keď vnímam, aké výsledky sme počas vládnutia dvoch vlád Mikuláša Dzurindu mali v rokoch 1998 až 2006, veď Slovensko bolo v katastrofe. Čierny bod na mape Európy.“
Je to ospravedlnenie?
„Nič neospravedlňujem. Silou SDKÚ bolo, čo pre Slovensko dokázala urobiť. To je neodškriepiteľné. Vrátane demokratizácie, ktorá sa na Slovensku spustila. Opakovane si kladiem otázku: Ako viete zabezpečiť, aby sa v štruktúre pod vašimi rukami jednoducho nekradlo? Len kontrolou, pravidlami, vymáhateľnosťou práva. Inak sa to urobiť nedá. Aj na Úrade vlády som z takýchto dôvodov musela meniť ľudí.“
Pôjdete voliť?
„Samozrejme, že pôjdem.“
Viete koho?
„Rozhodujem sa vždy podľa volebných programov.“
Vrátite sa ešte do politiky?
„Ukážem vám titulky novín, keď písali, že nepôjdem na Oxford: Všetkých oklamala! Viete, ako sa to dotýka cti? Pritom tu mám list od rektora, ktorý svedčí o opaku. Cítim sa trápne.“
Znamená to, že sa do politiky nevrátite?
„Vidíte, aké mám zážitky. Kriminalizácia minulosti a obyčajných stretnutí. Titulky, ktoré vznikli na základe lží. Kto už registruje, že žiadate o opravu. Už nik. Už to máte na hlave, už sa toho neviete zbaviť. Nechcem mať takéto veci na hlave. Neoklamala som. Nemyslím si, že si zaslúžim značku špinavej gorily. Tak to teda nie.“
Na to sú dve možné reakcie. Buď s tým budete bojovať, alebo z politiky odídete.
„Odchod z politiky aj z SDKÚ som ohlásila pred Gorilou. To je veľmi dôležité. Nepatrím k tým, ktorí sa rozhodujú na základe jedného zverejneného dokumentu, o ktorom som stále presvedčená, že veľká časť z neho je čistá beletria a spravodajská hra.“
Čiže ľudia by podľa vás nemali veriť Gorile?
„Určite nie v plnom znení. To som si istá.“
Istá ste si preto, že máte také informácie?
„Časť je mi absolútne neuveriteľná, ale to je len vec pocitu. Na základe toho, čo dnes už viem, si môžem dovoliť takúto vetu.“
Nebojíte sa, že po rokoch sa na vašu vládu nebude spomínať ako na tú, ktorá zverejnila zmluvy na internete, ale ako na vládu, ktorá končila pri Gorile? Máte tu demonštrantov pod oknami. Sú zranení policajti, objavili sa šibenice.
„Vážne protesty boli aj predtým. Odborári, lekári. Tá skratka je priam nechutná. Ešte nech sa dodá, že som stála za privatizáciami z rokov 2002 až 2006. To asi nik nedokázal, spätne to zariadiť.“
Kto to hovorí?
„Mrzí ma, že sa zabúda, že dnes najpopulárnejší ľavicoví politici z najpopulárnejšej strany hlasovali proti zákonu o zverejňovaní zmlúv. Že hlasovali proti zbaveniu trestnoprávnej imunity.“
Vrátite sa teda ešte do politiky?
„Mám politiky asi tak dosť ako občania, čo protestujú. Nepoznám nevďačnejšiu pozíciu, poslanie, ako tú, ktorú som zastávala. Mne dcéra plakať nebude. A ona plakala. Takúto obeť nie. Ja nie som zlodejka ani podvodníčka. Nikdy som nebola.
Potom Fico povie, o čom inom by sa bavili ako o peniazoch na prezidentskú kampaň. A národ si povie, no jasné. A čo ja som on? Práve priznal, o čom sa on rozpráva. Ja nie.“
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
