Programy strán núkajú množstvo sľubov a úvah. Do tohto výberu sa zmestil len zlomok toho, na čo si strany pred voľbami spomenuli.
BRATISLAVA. K jednému zo svojich najslávnejších sľubov sa vracia SaS Richarda Sulíka. Prepad preferencií sa snaží zastaviť oživením témy dekriminalizácie marihuany.
Na sľub z kampane v roku 2010 SaS po vstupe do vlády rezignovala. Na webe teraz vysvetľuje, že marihuanu nepresadili pre neochotu KDH.
„Po roku a pol praktických skúseností v politike vieme, že sme mali byť tvrdší,“ píše SaS.
Voličom dáva prísľub, že po marcových voľbách sa už bude „plne zasadzovať“ za to, aby ľudia pristihnutí s dávkou rastliny na osobnú spotrebu neboli trestne stíhaní.
KDH zastaví viac funkcií?
Programy strán
Na čo lákajú
Smer - vláda prehodnotí neústavné zásahy do justičného systému uskutočnené v roku 2010, ktoré mali za cieľ politicky zasahovať do činnosti súdov a prokuratúry prostredníctvom výkonnej moci.
KDH - v prípade nevyhnutnosti zvýšenia daní budeme presadzovať zavedenie dane z luxusu, ktorá by sa vzťahovala na spotrebu luxusných tovarov a vyššie zdanenie hazardu.
SDKÚ - ministri si budú vyberať z ľudí, ktorí prejdú náročným výberom. Ovplyvňovanie výberu sa stane trestným činom.
SaS - zrušíme dávky v hmotnej núdzi a poskytneme prácu za odmenu na úrovni dnešnej minimálnej mzdy každému, kto chce pracovať.
Most-Híd - zredukujeme počet vysokých škôl v záujme zlepšenia ich kvality a prispôsobenia ich kapacity demografickému vývoju.
Obyčajní ľudia - volebnú účasť chcú zvýšiť aj tým, že by mohli občania voliť v nákupných či športových centrách.
SNS - chce zamedziť praktikám mediálnej manipulácie. Podporí zriadenie verejnoprávneho informačného denníka.
99 percent - ženy by mali dostávať za tú istú prácu rovnakú mzdu ako muži.
Zdroj: Volebné programy strán
Kresťanskí demokrati do volebného programu znova zahrnuli, že zakážu politikom sedieť na viacerých stoličkách.
Podpredseda KDH Július Brocka tvrdí, že pravidlo jeden mandát stačí, neslúži iba ako lákadlo pre voličov.
„Keby vláda pokračovala, určite by sme túto tému nastolili, ale nebol čas.“
Po voľbách v roku 2010 KDH čelilo kritike, keď Andrej Ďurkovský nastúpil do parlamentu a robil aj primátora Bratislavy.
Na listine KDH kandiduje 11 zástupcov samospráv.
Na bohatých
K milionárskej dani sa vracia Smer. Šéf strany Robert Fico tému otvoril už v roku 2006.
Lepšie zarábajúcim napokon počas vládnutia ponechal rovnú daň, len im siahol na odpočítateľné položky.
Dnes žiada sadzbu 25 percent pre ľudí s ročným hrubým príjmom nad 33-tisíc eur.
Podpredseda Smeru Peter Kažimír hovorí, že vo vláde sadzby dane nepresadli cez koaličných partnerov.
„Vraciame sa k tomu, lebo treba znižovať deficit verejných financií a je namieste väčšia miera solidarity.“
Stop politickým figúrkam
SDKÚ chce skoncovať s politickými nomináciami do manažmentov štátnych podnikov, finančných úradov či úradov práce.
„Špičkoví profesionáli, nie politické figúrky,“ hlása. Delenie funkcií podľa straníckeho kľúča chcela SDKÚ zastaviť už po nástupe vlády Ivety Radičovej.
Premiérka sľubovala konkurzy na vedúce pozície. Neskôr vyšli najavo informácie, ako si koalícia delila po straníckej linke úrady práce.
Poslanec za SDKÚ Miroslav Beblavý hovorí, že sľub myslia vážne.
„Čo je v programe ako jedna zo 4 x 4 priorít, je naozaj kľúčová vec, ktorú by SDKÚ presadzovala pri vytváraní vlády a jej programu.“
Práva menšín
Pre Most–Híd je dôležité dodržiavanie práv národnostných menšín.
V programe sa vymedzuje voči SMK, keď zdôrazňuje, že otázky menšín žijúcich na Slovensku treba riešiť so slovenskou vládou.
SMK problémy konzultuje s maďarským premiérom Viktorom Orbánom.
Spor o nedele
Všetky strany presviedčajú, že poznajú recept na tvorbu pracovných miest.
Väčšina sa zhoduje, že pomôže znižovanie odvodov či odbremenenie podnikateľov od byrokracie. KDH láka aj na voľné nedele.
Zákonník práce chcú upraviť tak, aby zamestnávatelia nemohli pracovníkom nariadiť prácu v nedeľu, ak nie je nevyhnutná. Netýkalo by sa to lekárov či policajtov.
„Predavačkyby mali mať voľno, aby sa mohli venovať rodine,“ vraví Brocka.
Opatrenie považuje Beblavý za nerealizovateľné. „Ohrozilo by to pracovné miesta.“
Programy často píšu z povinnosti
Ľudia sa neriadia sľubmi, volia podľa sympatií, vraví politológ.
BRATISLAVA. Písanie volebných programov strany väčšinou berú ako povinnú jazdu.
Smer zhrnul svoje vízie do 43-stranového dokumentu, ktorým sa prelúska len veľmi odhodlaný čitateľ. Je plný komplikovaných viet a odborných výrazov.
Časť programu strana odpísala zo štúdie Slovenskej akadémie vied, ktorú zo štátnych peňazí zaplatila vláda Roberta Fica. Odkiaľ text pochádza, Smer nepriznáva.
Plný fráz je aj program Mosta-Hídu, konkrétnejší sú kresťanskí demokrati, Obyčajní ľudia, SNS či 99 percent.
SDKÚ upustila od spisovania opatrení, ktoré by po prípadnom vstupe do vlády presadila do sto dní, za Radičovej vlády tak totiž ostali len na papieri napríklad prísnejšie majetkové priznania politikov. V najnovšom programe však jasne sformulovala záväzky, ktorých splnenie sa dá skontrolovať.
„Predvolebným sľubom ľudia neveria, viac sa rozhodujú podľa sympatií,“ tvrdí politológ Ján Baránek z agentúry Polis.
Dva už legendárne sľuby dali expremiéri Mikuláš Dzurinda z SDKÚ a Robert Fico zo Smeru.
Dzurinda ako šéf SDK v roku 1998 hlásal, že do roku 2002 zabezpečí dvojnásobné platy. Sľub sa naplnil až v roku 2007, keď priemerná mzda v hospodárstve presiahla 20-tisíc korún.
Ficovi sa nepodarilo do roku 2010 prepojiť diaľnicou Bratislavu s Košicami. Včera zaslal stanovisko, že sľub splnil, lebo vo vládnom programe bol záväzok postaviť sto kilometrov diaľnic a on odovzdal 140.
Dzurinda sa už k starému sľubu vracať nechce.
Mária Mihaliková

Beata
Balogová
