Čo hovoríte na protesty proti Gorile?
„Je to logické vyústenie situácie v spoločnosti. Ako keby Gorila bola poslednou kvapkou v pohári trpezlivosti ľudí, ktorí nie sú priamo v politike a myslia si, že krajina musí zmeniť smerovanie.“
Oslovilo vás to podobne ako v roku 1989 alebo ich vidíte inak?
„Porovnávať to nie je úplne správne. V roku 1989 bol v prvých dňoch strach z komunistického režimu naozaj veľký. Ale paradoxne sme mali jednoduchšie, „čo žiadať“. Ľudia chceli prechod z jedného režimu do druhého, to bolo jednoznačné. Dnes viete, že spoločnosť, v ktorej žijete, nie je v poriadku. Ale nepoznáte jednoduchý recept, pretože nijaký iný systém reálne riešenie neponúka. Vyčítať preto organizátorom a ľuďom, ktorí sa snažia naformulovať, čo by chceli docieliť, že to nevedia exaktne, asi nie je celkom fér.“
Takže sa vám nezdá dlho, že organizátori sformulovali požiadavky až po dvoch týždňoch?
„Každý reálny politik vie, o čo ľuďom na námestiach ide. Veľká časť politickej reprezentácie sa tvári, že sa jej to netýka. A zdá sa mi, že čakajú, kým to odznie. Že to treba nejako vydržať do volieb. Tie demonštrácie sú podľa mňa naozaj odrazom vnútorného napätia v spoločnosti a keď nebudeme schopní zareagovať na ne aspoň základnou sebareflexiou verejných činiteľov a ľudí, ktorí v tomto štáte rozhodujú o peniazoch, môže to prerásť do nepokojov. Pretože táto spoločnosť je naozaj vnútorne skorodovaná a neviem si predstaviť, že to odznie voľbami. Demonštrácie sa zatiaľ snažia byť pozitívne - nájsť riešenia. Ale keď prerastú do toho negatívneho, zastaviť ich bude veľmi zložité.“
Čo hovoríte na požiadavky organizátorov?
„Požiadavky vystihujú to, že organizátori chcú naozaj zmeniť veci k lepšiemu. Dá sa pochopiť, čo tí ľudia chcú. A kedy inokedy to majú žiadať, keď nie pred voľbami? Myslím, že neexistuje lepší príklad ako nedávne zrušenie priestupkovej imunity.“
Chodíte na protesty?
„Nie.“
Prekáža vám niečo?
„Nepovedala by som, že mi niečo prekáža, Možno by som - práve v predvolebnom čase - kládla väčší dôraz na to, že je asi logickým dôsledkom, keď sa dnes poukazuje najmä na politikov, ktorí vyplávali na povrch v poslednej kauze. Ale nie je možné zabudnúť na tých ostatných. Gorila by nebola možná bez predchádzajúcich excesov, ktoré umožnili vlády HZDS, Smeru či SNS.“
Beata
Balogová
