BRATISLAVA. Predseda parlamentu Pavol Hrušovský sa nazdáva, že nastal čas na prijatie novej Ústavy a nie jej ďalšie novely.
„Hovorím to s plnou zodpovednosťou. Pochybnosti, ktoré za roky aplikačnej praxe Ústavy sa vyskytli, nás oprávňuje k tomu,“ povedal v diskusnej relácii STV O 5 minút 12.
Upozornil, že Ústava bola mnohokrát novelizovaná, naposledy v októbri 2011. „Nemali by sme z ústavy robiť trhací kalendár,“ myslí si.
Hrušovský sa nazdáva, že nedostatky súčasného znenia sa prejavili po tom, čo parlament v októbri 2011 vyjadril vláde nedôveru a pretrvávajú tiež rôzne pohľady na to, či má prezident povinnosť vymenovať parlamentom zvoleného generálneho prokurátora.
Paška zostal zaskočený, no súhlasí
V televíznej diskusii apeloval, aby prípravy neboli vedené politicky, ale odborne.
„Zadajme túto úlohu Slovenskej akadémii vied, Ústavu štátu a práva, vedeckým inštitúciám, právnickým fakultám, poďme sa na to pripraviť.“
Pavol Paška (Smer), ktorý snemovni predsedal v rokoch 2006 až 2010, je Hrušovského návrhom zaskočený.
Pripomenul, že po svojom zvolení v roku 2006 zriadil v parlamente Komisiu pre ústavu a rokovací poriadok, ale na jej činnosti sa vtedajšia opozícia nepodieľala.
S myšlienkou diskutovať o novom ústavnom texte napriek tomu ale súhlasí.
„Od roku 1992 uplynulo veľa času, aj od ostatnej novely, treba o týchto veciach hovoriť,“ poznamenal s tým, že je dôležité, aby aj budúca ústava bola „pre ľudí“.
Sulíka trápi najmä referendum
Hrušovského predchodca vo funkcii Richard Sulík s diskusiou o ústave tiež súhlasí.
Myslí si, že je na mieste zamyslieť sa nad znížením kvóra pre platnosť referenda, čo žiadajú aj protestujúci v uliciach.
„Pri dnešných pravidlách je referendum prakticky nevykonateľné,“ poznamenal.
Hrušovský upozornil, že zmena referendových pravidiel je mimoriadne závažná a v zastupiteľskej demokracii majú hlavnú legitimitu prijímať rozhodnutia zástupcovia občanov v parlamente.
Volebné zmeny, ktoré chcú demonštranti, by podľa predsedu snemovne nemali byť predmetom volebnej kampane, ale mali by sa na nich dohodnúť politici počas prvého roku po voľbách.
Predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda pripúšťa diskusiu o nových pravidlách pre referendum.
Dzurinda chce diskutovať s protestujúcimi
Zníženie počtu podpisov potrebných na vyvolanie referenda na päť percent z hlasov odovzdaných v ostatných parlamentných voľbách je jedna z požiadaviek organizátorov protestov Gorila.
Líder SDKÚ preto rozumie myšlienkam prehodnotiť ustanovenia tejto legislatívy.
"Na strane druhej je treba si byť vedomý toho, že zníženie kvóra posilňuje možnosti, že budeme o mnohých otázkach rozhodovať referendom, čo treba dosť dobre zvážiť, keďže sme parlamentná zastupiteľská demokracia," povedal Dzurinda na tlačovej besede.
O ostatných požiadavkách protestujúcich je SDKÚ tiež ochotné diskutovať, organizátori protestov sa však na stranu musia najskôr s takouto žiadosťou obrátiť.
"Ak by sa obrátili na SDKÚ, ktokoľvek sa obráti na našu stranu, budeme sa rozprávať," dodal Dzurinda s tým, že on osobne je všetkými desiatimi za to, aby sa Gorila vyšetrila.
