Do marca 1997 šéfoval SPP Arpád Demko, manažér, ktorý rok 1996 uzavrel so ziskom 13,8 miliardy korún. Nominant HZDS Ján Ducký, ktorý ho vystriedal, si dal pred svojím nástupom urobiť audit a bol jeho výsledkami milo prekvapený: „Účtovná evidencia i celá ekonomika v podniku sú na bezvadnej úrovni, bodaj by to tak bolo v hociktorej súkromnej firme.“ Bývalý minister a spolupracovník šéfa HZDS dostal za rok a pol ekonomiku podniku na úroveň, ktorá sa s tou predchádzajúcou nedala porovnať. Vtedajší opoziční politici a ekonómovia upozorňovali, že Mečiarov politický nominant hrubým spôsobom poškodzuje štát, lebo arogantne plytvá zdrojmi štátnej firmy. A to ešte nevedeli, že krátko pred svojím odvolaním podpíše – bez akejkoľvek protihodnoty – miliardové zmenky. Keď sa z opozičných politikov stali politici vládni, aj v SPP, podobne ako v ďalších štátom kontrolovaných firmách, dosadili do vedenia predovšetkým a najmä sebe blízkych nominantov.
Stranícku parceláciu ekonomiky zdôvodňovali „argumentmi“, že boli príliš dlho v opozícii a že noví ľudia prišli nezištne pomôcť. Výsledky kontroly, ktorú v SPP vykonal NKÚ, ukázali, že aj v čase, keď podnik viedol Pavol Kinčeš a funkciu predsedu dozornej rady zastával Ladislav Krajňák, došlo takisto k plytvaniu zdrojov štátnej firmy. NKÚ preto po kontrole podal tri trestné oznámenia. Ani jedno sa netýka plytvania takého druhu, akým bolo právne poradenstvo za 742 miliónov korún či reklama, na ktorú tento bezkonkurečný monopol minul 631 miliónov Sk.
Už pred privatizáciou SPP sa ekonómovia zhodli, že určite pomôže podniku, lebo odpolitizuje manažment a zefektívni jeho riadenie. Na to, aby privatizácia pomohla aj krajine, ešte treba, aby tu dobre fungoval silný úrad na reguláciu sieťových odvetví. A to je opäť niečo, čo závisí od politikov.

Beata
Balogová
