ého ničenia.
Okrem Británie ale Spojené štáty nenachádzajú veľkú podporu ani u svojich spojencov. Nemecký kancelár Gerhard Schröder na odpore proti americkému útoku dokonca postavil svoju predvolebnú kampaň.
Na Slovensku sa o Iraku mlčí. Nehovoria o ňom politici a ani ministerstvo zahraničných vecí nevie, aký postoj má zaujať. „Nemáme zatiaľ žiadne oficiálne stanovisko. Momentálne to nie je aktuálna otázka,“ povedal štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Jaroslav Chlebo.
„Je to tradičný postoj malých európskych štátov – vyhýbať sa všetkému a čakať, že to niekto vyrieši za nás,“ povedal analytik Spoločnosti pre zahraničnú politiku Ivo Samson. Ostatné štáty V4 na rozdiel od nás aspoň naznačujú, ku ktorému názoru majú bližšie – sú mierne proamerické.
„Otázka Iraku je veľmi citlivá a problémová. HZDS bude podporovať riešenie, na ktorom sa spojenci dohodnú,“ povedala expertka HZDS na zahraničnú politiku Diana Dubovská.
Podobne neurčité odpovede dali aj ostatní politici. Podľa Samsona to má niekoľko príčin. „Vedia, že keď sa niekto prejaví ako jastrab, bude obvinený z toho, že Slovensko zaťahuje do vojenského konfliktu. Dôležitú rolu hrá tiež neznalosť geopolitickej situácie vo svete.“
Samson pochybuje, že významný slovenský politik otvorene povie: je tu hrozba pre Spojené štáty, ktorá znamená hrozbu pre celú západnú civilizáciu a musíme ju pomôcť odstrániť. Nemal úplne pravdu – predseda SMK Béla Bugár povedal, že osobne sa prikláňa na stranu Ameriky. „Európske štáty spravidla v minulosti uprednostnili rokovania, ktoré neboli vždy najúspešnejšie. Vždy váhali, či majú urobiť prvý krok, alebo nie. Amerika je razantnejší štát. V tomto by som sa trochu priklonil k Amerike.“
Predseda branno-bezpečnostného výboru Vladimír Palko z KDH otvorene povedal, že nevie, ako sa postaviť k otázke útoku na Irak. „Celé dni o tom premýšľam, ale neviem. Zatiaľ nepoznám odpoveď,“ tvrdí. Nevedel ani povedať, aký má oficiálne Slovensko názor na prípadný útok. „Slovenská republika si bude musieť nejaké stanovisko nájsť.“ (miš, kos)