Hlavný problém podľa neho spočíva v tom, že Mečiarovo HZDS a jeho HZD inak prijímajú domáce politické subjekty a inak zahraničie. „V posledných dňoch sme sa stretli s predstaviteľmi krajín V4, všetci nás akceptujú. Podobne je to aj doma. S Mečiarom však už nik nechce spolupracovať.“
O budúcich koaličných partneroch Gašparovič nechce hovoriť. „Spolupráca je jedna vec, koalícia druhá.“ Na otázku, či by prijal ponuku na spoluprácu, keby bolo HZDS poverené zostavením vlády, odpovedal: „Je to hypotetická otázka.“ Vzápätí však dodal, že „v tomto volebnom období koalícia HZD s Mečiarovým hnutím nie je v žiadnom prípade možná“.
HZDS v poslednom období ako typická strana jedného muža začalo čoraz intenzívnejšie hľadať vnútorného nepriateľa, čo Gašparovičovi nebezpečne pripomína hrôzostrašné 50. roky. „My sme neodišli z Mečiarovho hnutia, my sme boli doslova vyhodení.“
Gašparovič pripustil, že medzi tými, ktorí podpísali petičné hárky za vstup HZD do volieb, môže byť aj veľa ľudí, ktorí s jeho hnutím nesympatizujú a nechcú byť jeho členmi, len chceli alternatívu - namiesto Mečiara.
O politickej orientácii svojej strany Gašparovič povedal: „Sme stranou stredu s miernym odklonom doľava.“ Smer je napriek Ficovým výrokom podľa neho pravicový a HZD bude stranou, ktorá to budúcom parlament potiahne doľava. (tasr)
