Politické strany o kríze eura či ďalších kompetenciách pre Brusel teraz veľa nehovoria.
BRATISLAVA. Pri hlasovaní o zvýšení eurovalu padla vlani vláda Ivety Radičovej a Slovensko predtým ako jediná krajina eurozóny odmietla požičať Grécku.
Vášnivá debata, kam až má siahať solidarita Slovenska, a skutočnosť, že sa práve v súvislosti so záchranou eura odohráva najväčšia kríza v histórii Európskej únie, sa však do predvolebných programov strán takmer nedostala.
Európske témy pritom môžu významne spolurozhodovať o zložení budúcej vlády.
Sloboda a solidarita, ktorá odmietla schváliť zvýšenie eurovalu aj za cenu pádu vlády, má 25 dní pred voľbami na stránke program o vzťahu k Európskej únii z roku 2010.
„Postupne nový program dopĺňame,“ vysvetľuje hovorkyňa strany Tatiana Tóthová. „Program ani slovom nespomína krízu eura, fiškálnu úniu či daňovú politiku Únie.
Európskej únii vyčíta veľkú byrokraciu a túžbu po moci nad členskými štátmi,“ hovorí analytik z Centra pre európsku reformu Tomáš Valášek.
Len stručné zmienky
Smer eurokrízu a jej dosah na Slovensko v časti o EÚ prakticky nespomína, ale navrhuje „iniciovať širokú diskusiu v domácom aj európskom prostredí o závažných otázkach hospodárskej politiky únie“.
Najkonkrétnejšia je SDKÚ, o eure hovorí ako o našej mene, ktorú ochránime, a chce, aby Slovensko bolo vždy pri „hlavnom stole, pri ktorom sa EÚ rozhoduje“.
Je za automatické sankcie proti zadlženým krajinám, kontrolu zo strany nadnárodných inštitúcií a účasť súkromného sektora na európskych záchranných mechanizmoch. Je jasne proti harmonizácií daní.
KDH hovorí o „ekonomickej a dlhovej kríze, ktorá môže ohroziť samotnú existenciu“ Únie, no návrhy na riešenie eurokrízy neponúka.
Podporuje dohodu o posilnení fiškálnych pravidiel s tým, že vzniknuté dlhy si musí splatiť dlžník.
Most-Híd sa európskym témam venuje minimálne, za hazard považuje „obetovať pozíciu Slovenska v únii v prospech vlastného politického úspechu“. Ku kríze sa jasne vyjadrujú Obyčajní ľudia.
Chcú väčšiu fiškálnu disciplínu, menej byrokracie, zmenu v dotáciách (viac na vzdelávanie a výskum namiesto poľnohospodárstva) a rozhodovanie o daniach nechať výlučne na Slovensku.
„Program vypracovali odborníci z OKS, po ich odchode z frakcie nie je jasné, ako vážne ho brať,“ hovorí Valášek.
SNS vyhrala s SaS súboj o najeuroskeptickejšiu stranu a ponúka „vieru vo vlastné sily“. Chce zastaviť nalievanie peňazí do neistého eurovalu a vylúčiť problémové krajiny z eurozóny.
Zostáva tu euroval
SDKÚ sa po páde vlády viackrát vyjadrila, že pre postoj SaS k eurovalu sa jej vládny potenciál blíži k nule.
Minister zahraničných vecí a predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda pri bilancovaní našej zahraničnej politiky vyhlásil, že zloženie vlády môže ovplyvniť len ratifikácia trvalého eurovalu.
„Aj tam vládne zhoda, že ju väčšina strán podporí, či budú v opozícii, alebo v koalícii.“
Zuzana Tučeková, analytička EuroActiv si myslí, že postoj k záchranným mechanizmom môže niektoré strany diskvalifikovať.
„Podobný vplyv môže mať aj stanovisko k fiškálnej únii, hoci ju väčšina strán podporuje, problematická je miera odovzdania kompetencií európskym inštitúciám či ich úloha pri vymáhaní plnenia podmienok fiškálnej únie.“
Za problémy s eurovalom možno bude i prémia
Nová vláda môže mať problém s ratifikáciou európskych rozhodnutí, myslí si analytik Nemeckého inštitútu pre medzinárodnú politiku a bezpečnosť KAI-OLAF LANG.
Aká je úloha malých štátov v najhoršej kríze v histórii EÚ?
„V kríze je dôležité vystupovať rýchlo a jednotne. Odklady a výnimky sťažujú krízový manažment. Keďže často funguje konsenzuálne prijímanie rozhodnutí, môžu aj malé štáty proces skomplikovať. Keď chcú menšie štáty ovplyvňovať dianie, ich šance stúpajú, ak sú v kontakte s centrálnymi aktérmi, s Nemeckom a Francúzskom, a samy majú doma solídnu hospodársku situáciu.“
S akým rozhodnutím by mohla mať nová vláda problém?
„S fiškálnou konsolidáciou, rizikom hospodárskeho poklesu aj postojom pri rokovaní o viacročnom finančnom rámci v EÚ. Čistí platcovia ako Nemecko budú chcieť zrejme s krajinami ako Slovensko hovoriť o hraniciach solidarity. Podľa väčšiny v novom kabinete môžu byť pre vládu problémom aj ratifikačné procesy, keďže opozícia bude mať malé možnosti brzdiť vládu, nemusela by ju z vnútropolitického kalkulu v otázkach EÚ podporovať. Smer by si nemusel byť istý podporou SDKÚ.“
Čo budú Brusel a Berlín očakávať od vlády?
„Môže byť pre ne dôležité, že budúca vláda bude mať stabilnú väčšinu a v základných európskych otázkach bude viesť dialóg s opozíciou. Možno dostane Slovensko po problémoch s ratifikáciou eurovalu paradoxne prémiu. Každý premiér bude partnerom argumentovať, že potrebuje dobrý kompromis, aby doma neposilnil euroskeptikov. Zvlášť Nemecko bude po víťazstve socialistov vo Francúzsku potrebovať podobne nasmerovanú protiváhu k Parížu. Tou môže byť - napriek straníckemu pozadiu - aj vláda vedená Robertom Ficom. Nakoniec bude dúfať, že nová slovenská vláda sa bude pragmaticky stavať k Orbánovmu Maďarsku.“
Anketa
Ktorý hlavný bod vo vzťahu k EÚ bude musieť riešiť nová vláda a ako hodnotíte riešenia strán?
Zuzana Tučeková, EurActiv.sk
Nová vláda musí riešiť tri body: ratifikáciu trvalého eurovalu, zmluvy o fiškálnej disciplíne a rozpočet EÚ na obdobie 2014 - 2020. Prvé dva môžu ovplyvniť aj for-mo-vanie koalície. Miera spra-covania postojov k rozpočtu v programoch sa výrazne líši, viac sa mu venujú Smer a KDH.
Tomáš Valášek, Centrum pre európsku reformu
Ak vytvorenie fiškálnej únie zastaví krízu, Slovensko bude profitovať.Ak nás veľké štáty donútia harmonizovať dane, pribrzdí to náš rast. Najlepšie riešenie ponúka SDKÚ: kombináciu fiškálnej disciplíny a reforiem. SNS víťazí v súboji s SaS o najeuroskeptickejšiu stranu.
Martin Bútora, sociológ, bývalý veľvyslanec
Stabilita finančných systémov a udržanie eura. Súbežne sa bude presadzovať na väčšie politické prepojenie. Proeurópske riešenia zdôrazňujú SDKÚ, KDH, Most-Híd aj Smer. Koaličná vláda Smeru a pravice sa na európskej agende dokáže zhodnúť. Ak uspeje pravica, dohoda bude náročná.
Martin Vlachynsky, analytik INESS
Najdôležitejšou témou bude fiškálna únia. Len SaS, SDKÚ a Obyčajní ľudia deklarujú podporu daňovej suverenity Slovenska. Programy demonštrujú, že dopyt po európskej politike je u nás veľmi malý.
Kliknutím tabuľku zväčšíte
