Na hranici piatich percent sa pohybuje neobvykle veľa strán. Parlament nemajú istý starí ani noví.
BRATISLAVA. Kauza Gorila a odchod Ivety Radičovej z politiky zasiahli SDKÚ viac, než boli pesimistické odhady.
Posledné prieskumy agentúr Polis pre TA3 a Focusu pre RTVS jej popularitu odhadli len medzi 5,1 a 6,1 percenta.
„Je to reálnych päť percent,“ vraví Ján Baránek z Polisu. Analytici oboch agentúr si myslia, že až tak zle strana nedopadne. „Možno u časti voličov nakoniec zvíťazí stratégia voľby menšieho zla,“ povedal Martin Slosiarik z Focusu.
„SDKÚ mala vždy kritických voličov, ktorí citlivejšie reagovali na aktuálne politické dianie. Zároveň sme si vždy vážili, že máme jedných z najzodpovednejších voličov,“ reagoval na prieskum hovorca strany Michal Lukáč.
Pád preferencií na historické minimá berú v SDKÚ mimoriadne vážne.
Cez víkend sa bude situáciou strany, ktorá bola roky lídrom pravice, zaoberať ústredná rada. Ľudia z úzkeho vedenia v utorok nezdvíhali telefóny.
„Sme presvedčení, že nikto z voličov SDKÚ si neželá jednofarebnú vládu Smeru, ktorú by v parlamente kontrolovala pani Dušatková a iné novotvary na politickej scéne,“ odkázal hovorca strany Michal Lukáč.
Bývalí voliči SDKÚ sa podľa Focusu presunuli najmä k nerozhodnutým. Z tých, čo už preferujú inú stranu, je najviac pri Obyčajných ľuďoch a KDH. Medzi nevoličov sa zaradila len necelá desatina.
Prieskum Focusu ukazuje úplne nový parlament: bez SNS a s dvoma novými stranami. Prvýkrát sa tam objavuje aj hnutie 99 percent, ktoré s 6,9 percenta predbehlo aj stranu Mikuláša Dzurindu.
Výsledok Obyčajných ľudí Igora Matoviča - 8,9 percenta namerali pred odchodom časti kandidátov.
Skok 99 percent
Z rastúceho znechutenia voličov z tradičných strán ťažia netradičné politické hnutia. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre RTVS.
Podľa sondáže Polisu pre TA3 by mohli voliči skôr veriť tradičným stranám. Najväčšie rozdiely sú v popularite Obyčajných ľudí a 99 percent.
Prieskum Focusu vznikol pred rozpadom kandidátky Obyčajných ľudí. Matovičovcom ešte s OKS a KDS nameral dvojnásobok ako Polis, ktorý meral preferencie po ich odchode.
„Je to nová strana, ich voliči sú ako príliv a odliv,“ vraví šéf Polisu Ján Baránek.
Rozdiel je aj v popularite hnutia 99 percent. Vo Focuse má takmer sedem percent, v Polise len necelých tri a pol, ale aj Baránek im dáva šancu dostať sa do parlamentu.
Problémom môže byť spoľahlivosť ich podporovateľov. Polovica z nich podľa Focusu v minulých voľbách nehlasovala a viac ako tretina má od 18 do 24 rokov.
„Napriemerne často ide o mladých ľudí a časť z nich možno ani nebola voliť. Len sa nadchli pre novú stranu, ktorá nie je pošpinená kauzami,“ vraví sociológ Martin Slosiarik z Focusu.
Zdá sa, že Gorila naozaj zmenila pomer medzi KDH a SDKÚ, píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Iná metóda
Focus ukazoval ľuďom zoznam strán, Polis im telefonoval a pýtal sa bez toho, že by voličom zoznam strán čítal.
Focus tak skôr simuluje situáciu vo volebnej miestnosti, do ktorej by sa však niektorí váhajúci nakoniec ani nemuseli dostať.
Pokles zaznamenáva SaS, ktorá je okolo šiestich percent. „Nevidím najmenší dôvod meniť stratégiu kampane,“ reaguje podpredseda SaS a šéf jej kampane Juraj Miškov.
„Všetkých dávajú do jedného hrnca napriek tomu, že my s Gorilou nič nemáme,“ hovorí o odleve voličov.
SNS sa čoraz častejšie pohybuje pod päťpercentnou hrancou – najmä vtedy, keď v prieskumoch do okolia jedného percenta poskočia radikáli Mariána Kotlebu a NaS Anny Belousovovej.
Mojsejová len poskočila
Na 3,5 sa vo Focuse dostala Strana slobodné slovo – Nory Mojsejovej. Takmer dve tretiny voličov sú ženy a viac ako polovica je z Prešovského a Košického kraja.
Dve pätiny priaznivcov v minulých voľbách nevolili alebo to neuviedli, prípadne nevedeli, komu dali hlas.
Slosiarik hovorí, že nemá šancu dostať sa do parlamentu.
Holandský model je nestály
Systém riešenia európskych otázok s opozíciou, ktorý si želá časť slovenskej pravice, má v Holandsku problémy.
AMSTERDAM, BRATISLAVA. Časť slovenských pravicových strán má argument, prečo by im to na druhýkrát vo vláde v rovnakej zostave mohlo vyjsť.
Euroval by podľa nich už nebol problém, keby sme napodobnili „holandský model“.
Šéf SDKÚ Mikuláš Dzurinda na otázku SME odpovedal, že existuje nepísaná dohoda, že ratifikácia trvalého eurovalu by prešla s podporou budúcej opozície (či už Smeru, alebo pravicových strán).
Fungovali by podobne ako v Holandsku, kde menšinová pravicová vláda v európskych otázkach závisí od podpory opozičných labouristov.
Antiimigračná strana Geerta Wildersa, ktorá vládu v iných otázkach podporuje, finančnú pomoc pre krajiny únie v problémoch odmieta.
SaS v tomto modeli vidí šancu na pravicovú vládu. KDH a Most-Híd však chcú vládnuť len s proeurópskymi stranami. Holandský model by podľa nich u nás nefungoval.
Holandský politológ André Krouwel pre SME hovorí, že systém veľmi dobre nefunguje ani u nich. Vláda je podľa neho „zablokovaná v otázkach ekonomických reforiem aj politiky únie“.
Dohoda s labouristami, že podporia vládu v otázkach únie, podľa Krouwela neexistuje, hoci tak už viackrát v mene stability urobili.
Zdráhajú sa však čoraz viac a za podporu dohôd z Bruselu žiadajú aj ústupky.
Situácia, keď podpora Holanďanov pre Európsku úniu klesá, nahráva radikálnej ľavici, ktorá kritizuje riešenie eurokrízy.
Strana socialistov s marxistickými koreňmi vyletela v prieskumoch podľa Financial Times na 20 percent podpory. Zhruba toľko má v súčasnosti najsilnejšia vládnuca liberálna strana.
Ela Rybárová
Beata
Balogová
