Prísnejšie pravidlá sa strany zaviazali predložiť a podporiť v parlamente v prvom roku jeho fungovania. HZDS a SNS výzvu nepodpísali.
BRATISLAVA. Záväzok po voľbách sprísniť kontrolu financovania politických strán, s ktorým trojica mimovládnych organizácií oslovila desať kandidujúcich politických subjektov, dnes v podvečerných hodinách podpísal aj Smer. Pre TASR to uviedla Slavomíra Šatníková z Transparency International Slovensko.
Osem z desiatich politických subjektov, ktoré Transparency International Slovensko (TIS), Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) a Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) oslovili s výzvou sprísniť kontrolu financovania politických strán, sa písomne zaviazalo po voľbách navrhnúť a podporiť sériu opatrení.
Okrem Smeru záväzok podpísali SMK, KDH, Most-Híd, OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti, 99 percent, SaS a SDKÚ. HZDS sa ospravedlnilo z technických dôvodov.
"SNS sa vyjadrila, že organizátori pre nich nie sú dôveryhodní," dodal Gabriel Šípoš z Transparency International Slovensko s tým, že oslovili strany, ktoré mali začiatkom roka v prieskumoch viac ako dve percentá.
"Navrhli sme sedem bodov," povedal Šípoš s tým, že okrem jedného sú všetky súčasťou odporúčaní Rady Európy.
"Prvý bod je zriadenie nezávislého orgánu kontroly financovania politických strán," vysvetlil.
"Je možné posilniť mandát Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) v tejto oblasti alebo zriadiť permanentnú volebnú komisiu," naznačil Šípoš, že existuje viacero možností, ako tento bod realizovať.
Dnes podľa neho prebieha kontrola financovania strán veľmi formálne.
Tok peňazí má kontrolovať nezávislý orgán
Ďalším bodom je sprísnenie majetkových priznaní politikov a ich dôslednejšia kontrola. Podľa TIS by ich mali podávať okrem samotných politikov aj osoby, ktoré s nimi žijú v spoločnej domácnosti a najmenej ešte päť rokov po odchode politika z verejnej funkcie.
"U nás je to najhoršie možné riešenie, politici kontrolujú samých seba," komentoval súčasnú kontrolu majetkových priznaní parlamentným výborom.
Mimovládne organizácie presadzujú naviazanie štátnych dotácií pre politické strany na financie, ktoré samy dokážu získať zo súkromných zdrojov.
Nič prevratné alebo radikálne
V tejto otázke, ktorá ako jediná nie je súčasťou odporúčaní Rady Európy, podľa neho SDKÚ a SaS súhlasili iba čiastočne.
"Môžete to naviazať na členské, môžete sa pohrať s príspevkami fyzických osôb. Funguje to celkom dobre v Nemecku. Nemyslíme si, že by to mala byť radikálna zmena. Strany sú málo motivované priznávať súkromné dary a málo motivované pracovať s voličom," vysvetlil Šípoš zmysel tohto bodu.
MVO chcú sprísniť kontrolu peňazí, ktoré nie sú stranícke a do kampane ich zháňajú samotní kandidáti. "O ktorých de facto nič nevieme," povedal Šípoš s tým, že súčasťou štandardnej kontroly by mala byť aj nepeňažná podpora strán v kampani.
Rovnako by sa mala štandardizovať kontrola podpory kampaní zo strany tretích osôb. Mimovládne organizácie požadujú tiež sprísnenie sankcií za porušovanie pravidiel pri financovaní strán.
Dnes je najvyššia pokuta 1300 eur, čo je vzhľadom na rozsah finančných operácií úplne neadekvátna suma.
Strany sa vo všeobecnosti zaviazali presadzovať navrhnuté opatrenia, je preto dôležité, aby ich dokázali pretaviť do konkrétnych legislatívnych zmien.
"Záväzok politických strán je na prvý rok po voľbách, po roku určite prinesieme vyhodnotenie," doplnil Šípoša Ctibor Košťál z SGI. V priebehu roka chcú mimovládky priebežne sledovať, ako strany k napĺňaniu záväzku pristupujú a vytvárať tlak na prijatie jednotlivých opatrení.
"Chceme, aby sa do tlaku zapojili aj médiá a občianska spoločnosť," doplnil Peter Goliáš z INEKO.
