Máte spočítané, o koľko viac bilbordov máte vy než Mikuláš Dzurinda?
„Nie.“
Aspoň približne?
„Nie.“
Je to v stovkách?
„Neviem, koľko má strana bilbordov a neviem, koľko ich mám ja.“
Asi ste si všimli, že ich máte viac.
„Tu v Bratislave, pretože som šéfka bratislavskej SDKÚ. A témy, ktoré reprezentujem, sú asi v Bratislave dominantné.“
Deň po oznámení katastrofálnych preferencií ste robili tlačovku, váš list voličom teraz vychádza v novinách. Dá sa povedať, že vy ste skutočnou tvárou kampane SDKÚ?
„Nie, takto to nevnímam. Fakt, že som sa rozhodla urobiť aj svoje vlastné aktivity, medzi ktoré patrí aj list, vyplýva z môjho presvedčenia, že nastal čas robiť všetko pre čo najlepší výsledok. A nechce sa mi veriť, že naši voliči, ktorí podporovali program, chceli zmeny v justícii a na prokuratúre, by chceli, aby na Slovensku vládla jedna strana, ktorá sa otvorene hlási k tomu, že také zmeny nechce.“
Prečo vás prestali podporovať?
„Začína to pri predčasných voľbách a rozumiem, že naši voliči sú sklamaní. Mali veľké očakávania od vlády, ktorá bola až nečakaná, a nakoniec padla po roku a pol. Pridala sa k tomu atmosféra, ktorá vznikla po zverejnení Gorily. Naši voliči sú najkritickejší a najsenzitívnejší.“
Urobila strana dosť, aby ich upokojila?
„Robíme a budeme robiť. Máme nejakých dvadsať dní, aby sme ukázali, že sme pripravení pokračovať v zmenách, ktoré chceli a ktoré majú podporu. A možno sa 11. marca ráno zobudíme a zistíme, že tu máme Fica s jednou malou stranou a z tých zmien nebude nič.“
Nemôžete si za prepad sami?
„Myslím, že je to naozaj klímou. A tá smeruje k tomu, že vytrestáme stranu, Dzurindu, Mikloša. Ale v skutočnosti nevytrestáme SDKÚ, ale voliči možno vytrestajú sami seba.“
Prieskumy ukazujú, že desaťtisíce ľudí nie sú spokojných s tým, kam SDKÚ smeruje a vy im poviete, že inak príde Fico. Je to od vás seriózne?
„Pre mňa otázka stojí takto: má program zmien v justícii, na prokuratúre alebo v oblasti, ktorú zastrešujem, podporu, alebo nemá? Otázka osobných sympatií alebo antipatií k jednotlivým predstaviteľom je jedna vec, ale druhá vec je, že táto strana a ľudia, ktorí ju reprezentujú, majú niečo za sebou a reprezentujú aj výsledky. A myslím, že volič sa má o čo oprieť.“
Považujete Mikuláša Dzurindu za populárneho lídra, ktorý vie pritiahnuť ľudí?
„Nie som presvedčená, či sú voľby len súťažou obľúbenosti.“
Dôveryhodnosti určite.
„Sú súťažou riešení. Možno nie je taký obľúbený ako niektorí iní lídri. Ale SDKÚ som vždy vnímala ako stranu, ktorá má na kandidátke rôznych ľudí s politickou púťou, výsledkami. Nie je to vôbec jednoliata kandidátka. Tí, ktorí sympatizujú so mnou, si ma tam môžu nájsť.
Tí, ktorí obdivujú Ivana Mikloša za jeho ekonomické reformy, si ho tam môžu nájsť. Dobrým príkladom toho, čo chcem povedať, je Ľudo Kaník. Ten má iks odporcov, na druhej strane má za sebou reformy, ktoré naštartoval, a stále mu prinášajú iks podporovateľov. A prekrúžkoval sa z tridsiateho miesta na šieste.“
Rozdiel medzi Kaníkom a Dzurindom je v tom, že Dzurinda je líder.
„O tom sú voľby. Každý človek má jeden hlas a štyri krúžky. Každý si tam vie nájsť, koho chce.“
Takže SDKÚ nevie v súčasnosti poskytnúť lepšieho lídra?
„V súčasnosti má svojho predsedu a lídra v jednej osobe.“
Čo je to za stratégiu zotrvávať na lídrovi Mikulášovi Dzurindovi napriek tomu, že je v rebríčkoch popularity niekde na jedenástom mieste? Je dokonca tretí medzi voličmi SDKÚ.
„Otázka stojí aj inak. Aby mala SDKÚ iného lídra, niekto sa musí postaviť a chcieť byť lídrom. Rozprávate o tom spôsobom, ako keby vo vnútri strany existoval tlak, že iba Dzurinda môže byť lídrom. Ale vždy je to o tom, že v strane sú ľudia, ktorí sa môžu postaviť a povedať, že chcú byť lídrom.“
Takže všetci akceptujú lídra, ktorého máte.
„To rozhodnutie bolo urobené v novembri minulého roku.“
Chcete urobiť ešte niečo, aby ste svoj výsledok zvrátili, alebo iba čakáte, ako to s vami dopadne?
„Určite urobíme maximum pre to, aby sme v prvom rade presvedčili čo najviac ľudí ísť voliť a v druhom rade, aby volili SDKÚ. Urobím pre to maximum aj ja. Naozaj sa mi nechce veriť, že ľudia, ktorí nám dali dôveru v roku 2010 a podporujú zmeny, sú odhodlaní na štyri alebo aj osem rokov túto šancu pustiť z rúk.“
Asi sa vám to ale snažia povedať, keďže ste padli z pätnástich na päť percent. Prečo si vysvetľujete, že Gorila zasiahla najtvrdšie vás?
„Naši voliči sú najkritickejší a najsenzitívnejší práve na tému korupcie a právneho štátu. Voličovi Smeru je to jedno.“
Keď viete, že sú najcitlivejší, prečo sa radšej nesprávate tak, akoby bola Gorila pravdivá, keďže jej pravdivosti vaši voliči už asi uverili? To by bola podobná taktika, akú zvolil Dzurinda pri kauze financovania SDKÚ.
„Rozhodnutie, kto povedie stranu do volieb, bolo urobené v novembri. A ja si nemyslím, že pár týždňov pred voľbami je čas, aby strana robila zásadnú zmenu. Ani si neviem predstaviť, ako je to technicky možné.“
Jednoducho. Odstúpením z kandidátky.
„Ale to je otázka osobného rozhodnutia. A keď sa na to pozriem zo svojho uhla pohľadu, veľmi by sa mi nepáčilo, keby chcel niekto robiť osobné rozhodnutia za mňa, alebo by ma do nich tlačil.“
Dzurinda a Mikloš hovoria, že v čase, keď na vláde hlasovali o Anne Bubeníkovej, ešte Gorilu ani nečítali. Vy áno?
„Áno. Medzi sviatkami.“
Napriek tomu ste to vyhodnotili tak, že bude lepšie, ak Bubeníková zostane vo funkcii?
„Vystúpila som na vláde na túto tému a vyjadrila som aj svoje pocity, ktoré som v tej chvíli mala. V danom momente bolo pre mňa rozhodujúcim pocitom, že rozhodujeme na základe materiálu, o ktorého autenticite vieme veľmi málo. Na vláde som povedala, že sa cítim veľmi zle, keď rozhodujem na základe tohto materiálu.
Môže byť, že som profesijne poznačená, ale aj to, že si uvedomujem, ako také materiály vznikajú a akú validitu má analytický materiál SIS, ak by aj bol autentický. Každý takýto materiál môže vychádzať z faktov, ale môže mať v sebe aj iks konštrukcií a nikdy nie je dôkazom v trestnom konaní.“
Ide skôr o politické gesto.
„Človek sa rozhoduje v danom momente podľa informácií, ktoré má. Veľmi som chcela, aby pani Bubeníková prišla na vládu. Príliš ju nepoznám - videli sme sa len párkrát na chodbe. Chcela som vidieť, ako reaguje, vidieť jej do očí. Povedala, že to nie je pravda.“
Keby ste sa mali rozhodovať dnes, rozhodli by ste sa inak?
„To je hypotetická otázka. Možno sme sa niekam posunuli, pokiaľ ide o znalosť veci. Ale v skutočnosti nie až tak ďaleko, ako sa nám zdá.“
Do akej miery Gorile veríte?
„Snažím sa držať si od toho vecný odstup a selektovať fakty, ktoré sú preukázané od tých, o ktorých to povedať nevieme.“
Pýtali ste sa členov SDKÚ, ktorí sa v spise spomínajú, či je pravda, čo sa o nich píše? Napríklad pokladníka Igora Kuceja?
„To, čo sa v Gorile píše o členoch strany, sa tam spomína z druhej ruky. Ten, o ktorom vieme, že tam bol, je Robert Fico a pán Határ. Vo vzťahu k ľuďom, ktorí sa tam spomínajú, vychádzam z dvoch vecí: z vlastnej skúsenosti s nimi a z toho, že pred voľbami 2010 sme týchto ľudí podrobili niečomu ako krížovému výsluchu. Preto mám pocit, že odpovede na tému financovania strany som dostala a nepotrebujem tých ľudí podrobovať ďalšiemu výsluchu.“
Objavili sa ale nové informácie, takže ste sa ich pýtali na iné veci.
„To sú otázky, ktoré veľmi súvisia s tým, čo sa hovorí z druhej ruky. Preto som s touto otázkou vysporiadaná.“
Nemyslíte si, že máte problém s voličmi aj preto, že kým Daniel Lipšic sa ku Gorile tvrdo postavil, Mikloš s Dzurindom hovorili, že to ani nečítali?
„To neviem posúdiť. Viem, že sme sa vyjadrili ôsmeho januára, že sme sa vyjadrili tak, že je naším záujmom, aby bola Gorila vyšetrená. A to hovoríme stále. Na vyšetrení máme záujem aj preto, že Gorila škodí najviac nám. Platí to, že kto má byť potrestaný, nech sa tak stane. Ale aj to, že kto má byť očistený, nech je očistený. Pán Lipšic má výhodu v tom, že je v pozícii ministra vnútra.
Platí však aj to, že každý, kto sa dnes vyjadruje ku Gorile, má na tej veci nejaký politický záujem a pár týždňov pred voľbami si hľadá cestu, ako z kauzy politicky profitovať. Okrem jedného rozhovoru s pánom Spišiakom som nepočula slová vyšetrovateľa, ktorý by sa k veci mohol ako jediný vyjadriť.“
Úloha riaditeľa SIS Karola Mitríka, ktorý je nominantom SDKÚ, je v poriadku?
„Pokiaľ viem, v súčasnosti v tejto veci kooperuje.“
A v minulosti?
„O tom mám málo informácií a neviem to posúdiť. Ale nepamätám si, že by to niekto nadhodil ako tému. A neviem si predstaviť, že pokiaľ by niekto prišiel za pani premiérkou so sťažnosťou, že by nekonala.“
Veríte, že práve teraz nastal ten správny moment a vyšetrí sa kauza, v ktorej sú mená ľudí z takmer všetkých strán?
„Raz ten moment musí prísť. Keď to bude tento, všetkým nám to len pomôže. Skôr sa obávam, že ak sa to teraz, v tejto emocionálne vyšpičkovanej situácii nepodarí, môže sa stať, že to, čo je tu teraz, je len slabý odvar začiatku krízy dôvery v inštitúcie. A to by som už považovala za nebezpečnú situáciu pre vývoj Slovenska, pretože by mohla podporovať rôzne formy extrémizmu.“
Keby ste ako ministerka vedeli o Gorile, navrhli by ste Bubeníkovú? Richard Sulík Miklošovi viackrát nomináciu spochybňoval.
„Je to hypotetická otázka. Ale viem si predstaviť, že by som položila nejaké otázky.“
SDKÚ určite škodia aj iné kauzy. Je podľa vás v poriadku, že bývalý šéf daniarov Miroslav Mikulčík má opäť vysokú funkciu a manažuje oblasť, kde ide o milióny eur?
„Bola by som veľmi nerada, keby čokoľvek, čo sa týka môjho rezortu a mojej zodpovednosti, komentoval Ivan Mikloš, preto to nebudem robiť ani ja naopak.“
O kauze Daňového riaditeľstva sa bavilo celé vedenie SDKÚ.
„To, čo si povieme vo vnútri, si povieme vo vnútri.“
Takže to, čo sa udialo s budovou Daňového riaditeľstva, bolo v poriadku?
„Už som na vašu otázku odpovedala.“
Okrem Mikloša bol do kauzy zapletený okresný funkcionár Ondrej Ščurka. To už do vašej kompetencie podpredsedníčky strany zapadá. Bolo jeho konanie v poriadku?“
„Je to záležitosť plne v kompetencii a v zodpovednosti Ivana Mikloša.“
Mali ste vo volebnom programe, že by štát nemal podpisovať zmluvy s utajenými vlastníkmi - s rôznymi cyperskými firmami. Ščurkova firma mala takého spoločníka. Bolo to v poriadku?
„Toto konkrétne za šťastné nepovažujem. Mali sme to vo volebnom programe a hľadali sme aj, ako to vyriešiť v zákone o verejnom obstarávaní. Žiaľ, nová úprava zostala v šuplíku. V budúcnosti vieme nájsť cestu, ako výrazne zúžiť atraktívnosť toho, aby také firmy participovali na súťažiach.“
Aj vy ste sa zúčastňovali rokovaní o generálnom prokurátorovi. Aké ste mali pocity, keď ste si čítali, aké esemesky si vymieňal Sulík s Kočnerom?
„Už tuším, odkiaľ fúkalo, keď sme sa najprv dohodli na potrebe pokoja na rokovania a že nepotrebujeme šíriť médiám, kde sa stretneme, a potom nás tam pred každým rokovaním skupiny čakali médiá. Nemala som z toho dobrý pocit.“
Dokážete si predstaviť rokovania so Sulíkom a SaS o veciach, ktoré súvisia s justíciou?
„Myslím, že v politike emócie a osobné vzťahy musia ísť bokom. Zároveň viem, že svet nie je čierno-biely a že stredopravá koalícia je pre budúcnosť Slovenska lepšia ako vláda jednej strany alebo Smeru s jednou pravicovou stranou. Pretože Smer tam bude absolútne dominantný.“
Budete po voľbách kandidovať za predsedníčku SDKÚ?
„Toto je otázka, o ktorej sa dá rozmýšľať až po voľbách. A aj ja sa o svojom ďalšom politickom živote budem rozhodovať po voľbách.“
Koľko musí SDKÚ dostať percent, aby ste kandidovali?
„Takto tá otázka nestojí. To, čo viem dnes povedať, je, že sa necítim tak, že by som sa chcela rozhodovať medzi politikou a iným životom. A mám pocit, že zmeny, ktoré sme aj na tomto ministerstve začali, ešte nie sú dokončené.
Keď som išla do politiky, chcela som, aby SDKÚ malo tému právneho štátu rovnako dôležitú, ako napríklad ekonomické témy. To sa podarilo, ale tá robota zďaleka nie je dokončená.“
Kde vidíte hranicu fatálneho neúspechu, po ktorom by sa malo SDKÚ úplne zmeniť? Keď dostanete desať percent? Osem? Päť?
„Neviem sa na to teraz takto pozrieť. Vidím tú hranicu možno úplne inak – tak, či sa podarí vytvoriť vládu zo stredopravých strán.“
Celý rozhovor s Luciou Žitňanskou pre predplatiteľov služby Piano
Autor: Lukáš Fila

Beata
Balogová
