odčerpať niekoľko percent práve HZDS, z ktorého tento nový politický subjekt vzišiel. Ak sa tieto predpoklady naplnia, Mečiar a jeho ľudová strana sa ocitnú v zúfalej situácii. Bude to s najväčšou pravdepodobnosťou najhorší volebný výsledok v histórii HZDS a jeho vnútropolitická izolácia dosiahne maximálnu možnú mieru.
Aj keď sú vzťahy všetkých budúcich parlamentných strán k HZD rezervované, ani jedna z nich (neuvažujúc pritom o oboch národných stranách) nevylúčila koaličnú spoluprácu s Ivanom Gašparovičom. Práve naopak, všetky potenciálne parlamentné a vládne strany viac či menej otvorene podporujú konflikt medzi Mečiarom a Gašparovičom, z ktorého na úkor HZDS v prvom pláne ťaží každý relevantný politický subjekt. Ukazuje sa navyše, že aj keď Ivan Gašparovič nesie zodpovednosť za presadenie sa mečiarizmu v slovenskej politike, nie je na domácej politickej scéne, ale ani v očiach demokratického Západu a priorne vylúčený z účasti na moci ako jeho nedávny politický nadriadený - Vladimír Mečiar. V tomto kontexte je evidentné, že hlavným súperom týchto volieb pre Mečiara nebude Fico ani Dzurinda či Rusko, ale Gašparovič.
Ak sa HZD stane parlamentnou stranou, otvorí sa tým nový manévrovací priestor pre Smer Roberta Fica, proti ktorému sa usiluje Pavol Rusko zorganizovať tichú alianciu pravicových strán. Pri niektorej z kombinácií spoločného postupu strán ANO, SDKÚ, KDH a SMK by Smer po voľbách nemusel miešať a rozdávať karty, ako sa to všeobecne očakáva. Ibaže vstupom HZD na scénu vznikajú nové kombinačné možnosti, z ktorých pravdepodobne bude ťažiť Robert Fico. Vstupom HZD do parlamentu najviac stratí HZDS a najviac získa Smer. Možno práve táto okolnosť dopomôže Robertovi Ficovi získať kreslo predsedu vlády.
Beata
Balogová
