BRATISLAVA. Kresťania si v tomto období pripomínajú utrpenie Ježiša, ktoré smeruje k jeho smrti na kríži, preto sa v tomto čase nekonajú sobáše ani zábavy.
Už kresťania v 2. storočí sa na veľkonočnú slávnosť pripravovali dvojdňovým smútočným pôstom, neskôr sa rozšíril na celý Veľký týždeň. Obdobie 40 dní možno spájať s viacerými udalosťami: 40 dní sa postil Ježiš po svojom krste v rieke Jordán, 40 rokov trvala cesta Izraelitov na púšti, 40 dní trval Mojžišov pôst na hore Sinaj.
V evanjelickej cirkvi sa pôst zachováva pred Večerou Pánovou. V Biblii znamená pôst zrieknutie sa jedla a pitia, nielen vynechanie určitých potravín. V evanjelickej cirkvi sa pôstom začína veľkonočný kruh cirkevného roka. Chrámové rúcho je – podobne ako v advente – fialovej farby.
Počas služieb Božích nenosia farári bielu kamžu, ale iba čierny luterák. V kostoloch sa spievajú pôstne piesne. V Kvetnú a Smrtnú nedeľu a na Veľký piatok sa čítajú pašie – história utrpenia Ježiša Krista.
Pôst sa začína Popolcovou stredou. Tento názov pochádza z dávnych čias, keď na znak smútku sedávali Židia v popole. Pôst vrcholí tzv. Veľkým týždňom. Pôst tvoril aj súčasť židovského kultu, Židia sa postili v pondelok a vo štvrtok. Postupne sa však pôst sformalizoval.
Ľudia ho začali pokladať za svoj záslužný skutok. Takýto postoj Ježiš kritizoval. On vnímal pôst ako znamenie pokánia a návratu k Bohu, ktoré sa má diať v skrytosti. V prvotnej cirkvi sa ľudia počas pôstu pripravovali na krst.
