Predseda SMK József Berényi uznal, že za vlády pravice neboli medzi Slovenskom a Maďarskom tak otvorené konflikty ako v minulosti.
BRATISLAVA. Územná autonómia by južnému Slovensku pomohla a aj keď je potrebné s týmto pojmom zaobchádzať obozretne, nemal by sa vymazať z politickej diskusie. V predvolebnom rozhovore pre TASR to vyhlásil predseda SMK József Berényi.
Pri argumentácii si pomohol textom Bohumila Olácha, ktorý v ostatnom čísle Obecných novín napísal, že pojem autonómia sa využíva ako strašiak pre Slovákov, lebo maďarská menšina na Slovensku už územnú autonómiu má.
Každá obec či mesto má podľa jeho slov svoje územie a ak v nich v komunálnych voľbách získajú prevahu poslanci strán maďarskej menšiny, ustanoví sa tam prakticky územná autonómia.
"Ak miestna územná autonómia neprekáža a neštartuje procesy rozbitia SR, tak potom ani spájanie samospráv do regionálnej samosprávy by ich nevyvolalo. Práve naopak, myslíme si, že v okolí Kráľovského Chlmca sú hospodárske ťažkosti preto, lebo je to ďaleko od Bratislavy a Košíc a volení predstavitelia nemajú správne kompetencie pomôcť svojmu regiónu. Územná samospráva by mohla obrátiť takýto nepríjemný stav," povedal si Berényi. Zdôraznil, že hovorí o územnej samospráve občanov daného regiónu, a nie o jednej etnickej skupine.
Berényi, ktorý stále chodieva na zasadnutie Fóra poslancov Karpatskej kotliny, uznal, že za vlády pravice neboli medzi Slovenskom a Maďarskom tak otvorené konflikty ako v minulosti, no veci sa podľa neho veľmi neriešili.
"V kľúčových oblastiach nevidíme veľký posun. Zdá sa mi, že okrem toho, že sa neútočí, sa ani nebuduje," poznamenal. Zo strany vlády mu chýbala novelizácia zákona o štátnom občianstve a vo sfére regionálnej spolupráce vidí na strane oboch vlád nevyužité možnosti.
