Predvolebné programy viac ako riešenia situácie Rómov v osadách núkajú sľuby o spravodlivých dávkach. Liek strany vidia v práci, no nehovoria, ako ju Rómom vytvoria.
V texte nájdete aj:
Prvá rómska poslankyňa napriek sklamaniu stabilne volí pravicu >> Najväčšiu šancu pre osady premárnili >> Ktoré programy strán vás oslovili v bode pomoci Rómom (anketa) >> Aké ako chcú riešiť rómsku problematiku strany (prehľad) >>
BRATISLAVA. Ambiciózny plán novej vládnej strany SaS a jej štátnej tajomníčky Lucie Nicholsonovej z roku 2010 mal zásadne zmeniť podmienky chudobnej vrstvy Rómov v osadách.
Dnes sa odchádzajúca vláda však nemá veľmi čím pochváliť.
Chudoba v osadách podľa aktivistov narastá, pribúdajú konflikty s majoritným obyvateľstvom a epay karty či nový zákon o sociálne vylúčených spoločenstvách sa nepodarilo presadiť.
Nové pracovné príležitosti pre Rómov tiež nevznikli. Napriek tomu predvolebná kampaň viacerých strán aj ich program pre Rómov sú postavené na práci, ku ktorej ich má motivovať, že inak nedostanú dávky.
Slovenská sieť proti chudobe zverejnila hodnotenie sociálnych programov politických strán - porovnajte si tu
Odmietame sa viac
„V čase prehlbujúcej sa chudoby počas pretrvávajúcej ekonomickej krízy narastá aj počet patologických javov v osadách, čím sa prehlbuje priepasť medzi sociálnou úrovňou majority a osád. Teda rastie vzájomné odmietanie sa,“ hovorí Laco Oravec z Nadácie Milana Šimečku.
Nepriaznivou ekonomickou situáciou Oravec vysvetľuje, prečo v osadách pribúdajú chatrče aj prepadá sa životná úroveň, čo predchádzajúce vlády ignorovali.
Na pribúdajúce konflikty v spoločnosti a prejavy rasizmu doplácajú najmä integrovaní Rómovia, ktorí sa musia brániť na súdoch.
Vysokoškolsky vzdelané rómske učiteľky Vieru a Andreu Samkové neprijali do zamestnania, čo ich viedlo k tomu, že podali žalobu na školu, ktorá uprednostnila nevzdelaného uchádzača.
Európsky súd pre ľudské práva minulý rok priznal násilne sterilizovanej Rómke odškodnenie, ktoré jej musí Slovensko vyplatiť. Na slovenských súdoch nepochodila.
Naopak, Okresný súd v Prešove prvýkrát rozhodol, že rómske deti v škole v Šarišských Michaľanoch segregujú a zakázal to. Škola sa odvolala.
Podobne súd rozhodol v prospech Róma, ktorého odmietli obslúžiť v bare.
„Treba povedať, že to nevyvoláva pozitívny ohlas v spoločnosti, naopak, široká verejnosť sa nestotožňuje s týmito rozhodnutiami. Najväčšie bremeno spočíva v chudobe, ale aj pre šikovnejších integrovaných Rómov dopadá kladivo diskriminácie a xenofóbie veľmi tvrdo,“ povedal Oravec. Ocenil, že súdy naberajú odvahu progresívne rozhodovať.
Programy sú plné sľubov
Spoločným heslom volebnej kampane viacerých strán je „zaslúžiť si dávky prácou a zastaviť ich zneužívanie“.
Aj strany, ktoré v minulosti nesiahali po represívnom jazyku, dnes ponúkajú voličom to, čo chcú počuť, hovorí Irena Biháriová z organizácie Ľudia proti rasizmu. SDKÚ chce riešiť diskrimináciu pracujúcich rodín.
Oravec považuje za nebezpečné, že strany opäť spomínajú internátne školy, čo je agendou Smeru aj SNS. O tento model sa už snažili v Kanade či v Austrálii, no zlyhal.
Odborníci sa zhodujú, že riešenia strán sú viac ako pre Rómov určené majorite, ktorá sa cíti ukrivdená pri vyplácaní dávok.
„Strany avizujú, že budú robiť poriadok s Rómami. Nasledujúca vláda bude skôr presadzovať lacné, povrchné a populistické opatrenia,“ myslí si Oravec. Najlepší program pre Rómov majú podľa neho Most-Híd a KDH.
Upozorňuje však, že je takmer totožný s tým, ktorý strany ponúkli v minulých voľbách, no počas uplynulého roka a pol sa o túto tému vôbec nestarali. Zabudli povedať, že opatrenia budú stáť veľa peňazí, hovorí Oravec.
SaS stavila na prácu a podmienku, že peniaze od štátu budú len za pracovnú aktivitu. Drží sa aj epay karty.
SDKÚ či Most si všimli, že špeciálne školy majú byť len pre deti, ktoré ich potrebujú, čím podľa Oravca priznali, že dnes v nich končí veľká časť rómskych detí neprávom.
Pravici by možno pomohlo víťazstvo Smeru
Prvá rómska poslankyňa napriek sklamaniu stabilne volí pravicu.
KOŠICE. Bola prvou a zatiaľ jedinou rómskou poslankyňou v slovenskom parlamente. S kolegami sa jej podarilo presadiť plnoprávne uznanie rómskej menšiny.
Má veľký podiel na štandardizácii rómskeho jazyka, stála pri vzniku divadla Romathan, zakladala noviny Romano ľil.
„Prvýkrát vážne premýšľam, či vôbec pôjdem voliť. Naozaj netuším, komu dám hlas. Že by športovcom, Strane občanov Slovenska, či ako sa volajú?“
Z hlasu Anny Koptovej cítiť zmes rozčarovania a irónie. Stabilne volila pravicu, vždy však cítila sklamanie.
Zmena možno prospeje
„Očakávala som, že aj vláda Ivety Radičovej bude viac tlačiť na skvalitnenie vzdelávania, presadí reformu školstva, zlepší postavenie učiteľov, urobí zásadné systémové kroky v sociálnej oblasti,“ hovorí Koptová.
„Mám však pocit, že spoločnosť je ešte zraniteľnejšia, pretože politici, ktorých som si vážila, podľahli lákavej arogancii moci.“
Pre Slovensko aj pre pravicové strany by bolo podľa nej možno lepšie, keby Smer jednoznačne vyhral voľby.
„Nech sa úplne odhalí, nech ukáže, čo dokáže. Štyri roky sú dosť dlhý čas, aby sa pravicové strany spamätali, poučili, očistili sa.“
Rómovia a zodpovednosť
„Uvedomenie Rómov rastie. Ale nestačí byť len hrdý na svoju národnosť. Oveľa dôležitejšia je zodpovednosť,“ hovorí Koptová.
„Nikto by nemal dostať nič zadarmo. Keď nerešpektuje spoločenské pravidlá a zákony, treba ho vyradiť zo sociálnej siete a tvrdo potrestať.“
Súhlasí s kritikmi systému sociálnych dávok, vládam však podľa nej vyhovoval.
Rozdať balík peňazí je pre štát lacnejšie a jednoduchšie, ako investovať do vzdelania či vzniku pracovných príležitostí. „Ľudí však demotivuje, vytvára ostrovy koncentrovanej chudoby.“
Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity považuje za zbytočný. „Je to sabotáž páchaná na Rómoch.“
Privítala by, keby sa do parlamentu dostali aj Rómovia.
„Dopriala by som Petrovi Pollákovi, aby sa tam dostal. Skvelý človek, vysokoškolský učiteľ, romológ, je na zvoliteľnom piatom mieste OĽaNO. Šancu má aj muzikant Igor Kmeťo. Obom držím palce.“
Mikuláš Jesenský
Najväčšiu šancu pre osady premárnili
Štát minul peniaze z eurofondov inak, ako pôvodne zamýšľal.
BRATISLAVA. Od roku 1989 prijali vlády niekoľko stratégií riešenia rómskej problematiky. Zásadný dokument bol z roku 2003, hovoril o opatreniach, ktoré mali vyrovnávať znevýhodnenia chudobných Rómov.
Výsledkom boli úspešné programy ako asistent učiteľa či sociálna terénna práca. Najvýraznejším opatrením bola pomoc cez štrukturálne fondy.
„Vláda uznala, že títo Rómovia potrebujú špecifický prístup v rokoch 2007 až 2013. Bolo ťažké presvedčiť Európsku komisiu, ktorá chcela vedieť, koľko to bude stáť a čo sa bude robiť,“ hovorí bývalá splnomocnenkyňa vlády pre Rómov Klára Orgovánová.
Až do roku 2007, keď ju vicepremiér Dušan Čaplovič zo Smeru odvolal, projekt zosúlaďovala.
Brusel Slovensko podporil 200 miliónmi eur, ktoré sa sústredili na ministerstvách školstva, práce, zdravotníctva či výstavby.
„Kombinácia zdrojov z viacerých operačných programov do jednej lokality mala zvýšiť možnosti obcí riešiť osady. Potrebujú riešiť viac vecí naraz, inak pomoc nebude nikdy úspešná. To bola vízia,“ hovorí Orgovánová.
Úrad splnomocnenca navrhol lokálne stratégie komplexného prístupu, v praxi by si starostovia určili potreby vo viacerých oblastiach a peniaze čerpali podľa oblastí, na ktoré projekty boli zamerané.
Od roku 2007 sa však mechanizmus akoby zasekol, peniaze sa prečerpali cez viaceré nadivoko pootvárané výzvy, veľká časť na projekty, ktoré s osadami súviseli minimálne.
Za oneskorený výber projektov mohli viaceré zmeny splnomocnenca vlády, za otváranie výziev na iné účely politici na ministerstvách. Asi najväčšia časť peňazí sa vyčerpala na rozvoj infraštruktúry za 85 miliónov eur.
Orgovánová si myslí, že politici neuverili myšlienke efektívneho využitia peňazí. „Väčšina to videla ako veľkú sumu pre Rómov a pochybovali o reálnej pomoci.“
Novú vládu preto čaká dočerpať peniaze z otvorených výziev, hoci pôvodný zámer projektu sa už nepodarí dosiahnuť.
Ján Glovičko
Anketa
Ktoré programy strán vás oslovili v bode pomoci Rómom a prečo?
Irena Biháriová, predsedníčka Ľudia proti rasizmu
V predvolebnom marketingu stavili aj štandardné strany na antirómsky populizmus a na iracionálne sľuby o obmedzovaní „blahobytu Rómov“. Ani jedna ma nepresvedčila, že chápe vzťah medzi viacgeneračnou chudobou a negatívnymi vzorcami správania, ktoré život v takomto sociálnom marazme produkuje.
Zuzana Kusá, sociologička
Zaráža toho viac: negatívne emócie zle skryté za dôrazom na zásluhovosť a povinnosť odpracovať štátnu pomoc tam, kde sa má garantovať uspokojenie základných potrieb (z parlamentných strán v tom vyniká SaS), nepokryté navrhovanie sankcií pre viacdetné rodiny (osamelo znie hlas KDH za ich nediskrimináciu) a kultúrne nadradený prístup, ktorý v rómskych komunitách vidí najmä objekt kontroly a disciplinovania, a nie ľudí, ktorí majú značne sťažený prístup k ekonomickým, sociálnym a kultúrnym zdrojom a sociálnemu bezpečiu. V tom opäť žiaľ exceluje SaS.
Miroslav Pollák, splnomocnenec vlády pre rómske komunity
Len ak sa začne realizovať Stratégia Slovenska pre integráciu Rómov do roku 2020, zastaví sa ďalší sociálno-ekonomický prepad rómskych komunít, pozitívne sa zlepšia ukazovatele v oblastiach ako vzdelávanie, zamestnanosť a bývanie. Tak bude zmena v postavení obyvateľov žijúcich v rómskych komunitách viditeľná.
Kliknite pre zväčšenie
Beata
Balogová
