BANSKÁ BYSTRICA. Pozorovania z pohorí Veľkej Fatry, Kremnických a Starohorských vrchov svedčia podľa Miroslava Sanigu, vedeckého pracovníka Ústavu ekológie lesa Slovenskej akadémie vied o tom, že medvede sa začínajú prebúdzať zo zimného spánku.
"V ostatných dňoch bolo pozorovaných niekoľko jedincov, ktoré sa už povyťahovali zo svojich brlohov a potulujú sa prírodou."
Nástup extrémne teplého počasia v týchto dňoch a s tým spojené vytápanie brlohov spôsobilo, že medvede, ktoré sa uložili na zimu v kolibách z vetiev v smrekových či jedľových mladinách, opustili svoje zimoviská. Z ôsmich dlhodobo monitorovaných brložísk medveďov ešte v piatich tieto zvieratá "driemu", keďže sú zavalené snehovými masami pod skalnými prevismi.
"U medveďa hnedého ide o tzv. fakultatívny zimný spánok, pri ktorom organizmus zvieraťa upadá do stavu čiastočnej strnulosti a čiastočne sa znižuje aj jeho telesná teplota. Takýmto zimným spánkom prečkávajú zimné obdobie aj príslušníci jazveca," priblížil Saniga. Netopiere, plchy, svište a sysle upadajú do tzv. skutočného zimného spánku, ktorý je charakteristický nápadným znížením telesnej teploty na 1 až 2 stupne Celzia.
Keďže medveďom nebolo túto zimu podľa Sanigu dopriate pospať si dostatočne dlho, pretože do polovice januára nebolo k nim počasie so striedaním chladnejších a teplejších období prívetivé, táto skutočnosť sa môže prejaviť vo zvýšenej podráždenosti a následne i agresivite jedincov.
Návštevníci prírodných zákutí, v ktorých sa môžu stretnúť s touto našou najväčšou šelmou, musia byť najmä počas prvých "jarných" vychádzok obozretní. "Stretnutie s nevyspaným a vyhladovaným medveďom môže pri nepozornosti vyvolať kolíziu, najmä ak sa dostaneme do blízkeho kontaktu s takýmto, len na jeden bok vyspaným zvieraťom," upozornil Saniga.
