Na nápady v školstve nie sú peniaze

Ak by školy fungovali tak, ako sľubujú strany v programoch, o pár rokov by sa z nich mali stať moderné inštitúcie.

Posledným ministrom školstva sa veľmi nedarilo.(Zdroj: ILUSTRAČNÉ SME – JÁN KROŠLÁK)

BRATISLAVA. Učitelia sa pred rokmi veľmi nezaujímali, kto je ministrom školstva. Dnes sa organizujú a chcú lepšie školstvo vybojovať.

Politické strany im ho sľubujú v programoch, predbiehajú sa v nápadoch. Kde chcú vziať peniaze napríklad na výrazné zvýšenie platov približne 66­tisíc učiteľov či na modernizáciu škôl, v programoch už nepíšu.

Učiteľov trápi kvalita

„Človek sa za normálnych okolností nezaujímal, kto je šéfom Štátneho pedagogického ústavu a kto ministrom, pretože máte prácu, ktorá vás baví, a máte za ňu celkom slušne zaplatené,“ hovorí učiteľ Ľudovít Sebelédi z levického gymnázia.

„V poslednom období, najmä po radikálnych zmenách ministra Mikolaja, to bol taký zásah, ktorý zničil akú–takú kvalitu v školách,“ vysvetľuje aktuálny stav školstva.

Minister Ján Mikolaj z SNS spustil podľa mnohých uponáhľanú reformu regionálneho školstva s veľkou byrokraciou.

Situácia v školách sa podľa Sebelédiho zhoršuje, a preto založil Nové školské odbory. Na internetovej stránke aj na Facebooku sa k nemu pridalo niekoľko tisíc učiteľov. V diskusiách píšu, že ich trápi upadajúca kvalita žiakov, vybavenie škôl či nízke platy.

Financovanie ničí úroveň

Najväčší problém vidia učitelia v nastavení financovania škôl. Pre školu znamená každý žiak peniaze, keďže regionálne školstvo štát financuje najmä cez normatívy na žiaka.

„Školy sú tak nútené bojovať o žiaka, aby ich prijali čo najviac. Aj my prijímame žiakov, ktorí by nemali ísť na strednú školu s maturitou, nieto na gymnázium,“ hovorí Sebelédi. Nepáči sa mu, že kým pred pár rokmi sa trojkár neodvážil ani prihlásiť, dnes takých bežne prijímajú.

Nový minister sklamal

Pedagógov za rok a pol vlády nepresvedčil ani Mikolajov nasledovník, známy ekonóm Eugen Jurzyca z SDKÚ.
Veľké očakávania padli už na začiatku, keď bez dostatku kvalifikovaných jazykárov presadzoval povinnú angličtinu od prvého ročníka.

Po roku vlády ho za nečinnosť kritizovala premiérka Iveta Radičová, bol označený za najslabšieho ministra jej vlády.

S Jurzycovým pôsobením sa spája aj najväčší protest učiteľov v posledných rokoch, keď do Bratislavy prišlo vyjadriť nespokojnosť niekoľko tisíc učiteľov.

Programy sa podobajú

Oblasť školstva v programoch strán patrí k najrozpracovanejším. Veľká časť nápadov sa vo viacerých opakuje.
Učiteľov chcú strany lepšie ohodnotiť, zmeniť normatívy a podmieniť peniaze aj kvalitou školy. Nie všetky hovoria, kde na to chcú zobrať.

„Zdroje v školstve budeme hľadať rušením a spájaním organizácií pod ministerstvom školstva,“ píše SaS. Aj SDKÚ vidí peniaze pre učiteľov v rezorte. Slovensko dáva na školstvo v Európskej únii takmer najmenej, viac z rozpočtu mu strany nesľúbili.

SaS chce zaviesť do škôl „zmluvy s rodičmi“, ktorí by pomáhali riešiť konflikty. Smer by podporoval vlastenectvo. Most-Híd má program zameraný na podporu národnostného školstva a chce zaviesť vzdelávanie v oblasti ľudských práv.

SDKÚ, Most aj KDH nechcú posielať do špeciálnych škôl deti, ktoré to nepotrebujú. KDH podporuje moderné neformálne vzdelávanie.

ico

Anketa

Ktoré priority v školstve by mali byť kľúčové pre budúcu vládu?

1.jpgZuzana Zimenová, analytička Konzervatívneho Inštitútu

Súčasný systém riadenia rezortu je brzdou reformy. Prioritou je zoštíhlenie štruktúr, v ktorých sa utopí každý dobrý návrh na zmenu. Kolos pracuje nekoordinovane a neefektívne a stojí nás obrovské peniaze. Financie majú ísť radšej na nákup učebníc, ďalších služieb a na prehĺbenie spolupráce s externým odborným prostredím.

a.jpgCtibor Košťál, riaditeľ Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť

Vláda má pokračovať v znižovaní byrokracie vo vzťahu učiteľ, škola a štát. Dôležité je vytvoriť podmienky na desegregáciu škôl. Mala by skvalitniť podmienky pre výučbu detí zo znevýhodneného socio-ekonomického prostredia, liberalizovať trh s učebnicami a zvyšovať podiel e-učebníc, skvalitniť angličtinu, elektronizovať školstvo a prepojiť odborné školy so zamestnávateľmi. Mal by sa tiež vytvoriť motivačný systém kariérneho rastu pre učiteľov a zamerať sa na pritiahnutie končiacich študentov.

b.jpgBeata Kosová, rektorka Univerzity Mateja Bela

Najprv treba určiť koncepciu rozvoja vysokého školstva na dlhšie obdobie. Umožniť, aby si univerzita mohla naozaj určiť vlastný profil podľa potrieb prostredia, v ktorom pôsobí, a potom ju prísne hodnotiť a financovať, lebo všetci nemôžu robiť všetko na najvyššej úrovni kvality. Splniť záväzok prijatý v Lisabonskej stratégii investovať do vysokoškolského vzdelávania dve percentá HDP, aby tí najlepší – učitelia, absolventi, študenti, neodchádzali inam.

Autor článku

ico

Univerzít neubudne, zostanú aj horšie

Bez zvýšenia sumy pre vysoké školy a vedu sa nepodarí zvýšiť kvalitu, hovorí šéf rektorskej konferencie Libor Vozár.

BRATISLAVA. Na Slovensku je 35 vysokých škôl, no ani jedna nie je úspešná v medzinárodných hodnoteniach najlepších univerzít sveta.

Susedné štáty takéto univerzity majú. U nás sa ani trom najväčším Univerzite Komenského, Slovenskej technickej univerzite a Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach nedarí presadiť.

Najväčším problémom sú podľa Libora Vozára, prezidenta Slovenskej rektorskej konferencie a rektora Univerzity sv. Konštantína Filozofa v Nitre, chýbajúce peniaze.

Zmeny zastavil pád vlády

„Aj keď je to už značne obohraná pesnička, musím zdôrazniť, že vysoké školstvo je dlhodobo podfinancované. Vo všetkých dostupných štatistikách je Slovensko vždy na posledných priečkach,“ hovorí Vozár.

Nezamestnanosť absolventov vysokých škôl je však dlhodobo rovnaká alebo nižšia ako v priemere krajín únie.

Vozár vidí niekoľko hlavných problémov neúspechu.

„Je to absencia dlhodobej stratégie rozvoja školstva a politického konsenzu na jeho prioritnej podpore. Problémom je aj úsilie regulovať vysoké školstvo. Nielen postavenie a financovanie vysokých škôl, ale aj akademické činnosti.“

Obdobie poslednej vlády zhodnotil pre univerzity ako stabilné.

„Nezaznamenali sme žiadne podstatné dosahy prebiehajúcej finančnej krízy, ani pozitívne, ani negatívne. Nedostatok peňazí školy čiastočne saturovali z eurofondov, ktoré boli prednostne smerované do základnej infraštruktúry a vedy,“ hovorí.

Vládu a ministra kritizuje za pomalé rozhodovanie a rastúcu byrokraciu pri čerpaní peňazí.

Výraznejšie zmeny sa na vysokých školách neudiali, zastavil ich pád vlády.

Minister školstva Eugen Jurzyca Z SDKÚ presadil najmä kontrolu možných plagiátov či zverejňovanie informácií o školách.

Spoplatnil externé štúdium, keď Ústavný súd konštatoval, že nemôžu existovať platené a súčasne neplatené externé programy.

Prioritou bude uplatnenie

Úspešnosť absolventov na pracovnom trhu má byť podľa politických strán jedným z dôležitých kritérií dobrej univerzity, neúspešné odbory s nezamestnanými absolventmi chcú rušiť.

Opatrnejšie sú pri rušení celých škôl. Hoci presadzujú dôslednejšie hodnotenie kvality, rušiť zlé vysoké školy plánuje iba Most­-Híd.

Smer sľubuje, že vytvorí podmienky, aby zamestnávatelia plnohodnotne uznávali bakalárske štúdium.
SDKÚ chce podporovať študijné programy v angličtine s možnosťou získať diplom zo spojeného štúdia na partnerskej univerzite v zahraničí.

KDH chce fond pre mimoriadne nadaných študentov, ktorí by mali študovať na prestížnych zahraničných školách. Chce tiež vytvoriť systém stáží a polročnej praxe pre študentov vysokých škôl počas štúdia.

Ani SaS nevynechala angličtinu, chce internacionalizovať štúdium talentovanými, po anglicky hovoriacimi študentmi. Plánuje tak získať ďalšie zdroje peňazí.

Vozár očakáva od novej vlády politický konsenzus investovať do školstva a dlhodobú víziu rozvoja škôl.

„Treba sa zamerať na kvalitu a medzinárodnú akceptáciu tak, aby sa Slovensko stalo miestom, kam mladí ľudia prichádzajú, a nie odkiaľ odchádzajú,“ hovorí.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  2. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  3. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  4. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  5. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  6. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  7. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  8. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  9. I cez prázdniny testujte elektrobicykle
  10. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM®
  1. Ktorý odšťavovač má najvyššiu výťažnosť?
  2. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  3. Ako si vybrať wc a umývadlo?
  4. Poslanec M. Borguľa bojuje proti netransparentnému tendru
  5. Grantová výzva na vykonávanie činností informačných centier
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  7. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  8. Funguje predaj realít aj bez maklérov?
  9. BILLA a ÚNSS skontrolovali zrak 10 380 slovenským deťom
  10. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  1. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 5 468
  2. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 5 151
  3. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 4 124
  4. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 3 386
  5. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 3 135
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou 2 187
  7. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 2 039
  8. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 1 221
  9. Máte už vybranú dovolenku na júl? 1 212
  10. Chcete vedieť všetko o vašej krvi? Čaká vás 6000 typov vyšetrení 1 138

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Tomanová nám viac škodí ako pomáha, hovoria niektorí rodičia

Súdneho znalca odvolávajúceho sa na komisárku pre deti Vieru Tomanovú stiahli z prípadu.

PLUS

Miro Jaroš: Prekážajú mi rodičia niektorých detí

Spevák má niekedy pocit, že detské pesničky sú jeho jediný svet.

SVET

V Náhornom Karabachu hrozí otvorený konflikt. Aké sú hlavné dôvody

Konflikt medzi Arménskom a Azerbajdžanom môže eskalovať.