Spomeniete si na konkrétneho človeka, ktorému ste počas tých desiatich rokov pomohli?
„Určite. Pomohli sme viacerým, ale jeden príbeh je hodný pozornosti. Je o vdove so šiestimi deťmi. Ostala bez peňazí. Obracala sa na množstvo inštitúcií, až sa obrátila na nás a my sme jej pomohli v tom, že začala dostávať sirotský dôchodok na deti. Bol to srdcervúci prípad, o ktorom písali aj médiá.“
Je tento príbeh odpoveďou ľudskoprávnym aktivistom, ktorí vás kritizujú, že ste v úrade neviditeľný?
„Kritizujú nás, lebo nás chcú kritizovať. Sú neobjektívni. Každý, kto sa objektívne pozrie, musí vidieť prácu, ktorá sa tu vykonala, a to bez vážnych problémov, s ktorými sa možno stretnúť v iných úradoch. Iste, nie všetci môžu byť spokojní, pretože, kto sa obrátil na nás s prípadom, ktorý nespadal do našej pôsobnosti, bude nespokojný. Ako môže niekto hodnotiť prácu, keď tu nikdy nebol, a hovoriť o neverejnosti? Na našej webovej stránke je všetko. Vydali sme množstvo publikácií, dokonca za našu webovú stránku nás ohodnotili ako tretích najlepších na Slovensku.“
Nedáva im za pravdu štatistika, podľa ktorej vám prišli dve tretiny podnetov, ktoré vám nepatria?
„Nedáva. Občan sa často na nás obráti aj napriek tomu, že vie, že problém nepatrí do našej pôsobnosti. I tak nás žiada o pomoc a chytá sa každej slamky.“
Je chybou médií, že o vás málo informovali?
„Isto. Médiá som vyzýval počas pravidelných tlačoviek, aby sme spoločne robili osvetu. Médiá veľa môžu a ja ich mám rád. Žiaľ, nestalo sa. Niektorí redaktori mi povedali, že majú radšej senzácie.“
Po zvolení ste povedali, že verejný ochranca práv nemá síce rozhodovaciu právomoc, ale upozorňovaciu. Mysleli ste tým, že by ste sa verejne vyjadrovali k témam, ktoré nevyriešite, ale spadajú pod ochranu ľudských práv?
„Základnou filozofiou, ktorú som tu presadzoval, bolo dodržiavať ústavu a zákonný poriadok a toto by si mali uvedomiť aj viaceré inštitúcie. Preto často vzniká na Slovensku chaos. Každý robí všetko, a nerobí nič. My sme to dodržiavali, nešli sme do vecí, kde sú na to špeciálne orgány. Realizovali sme len to, čo nám bolo dané v zákone o verejnom ochrancovi práv a ústave.
Samozrejme, že sme využili aj možnosť pracovať z vlastnej iniciatívy a množstvo káuz sa tak podarilo objasniť a dať do pohybu. Napríklad prípad košických detí vypočúvaných policajtmi. My sme to prví kritizovali. Zdá sa mi, že vládne filozofia: čo nie je v novinách, neexistuje. Teda úrad, o ktorom sa nepíše, nepracuje. Nie je to tak. Úrady sú na to, aby pracovali aj bez novinárov.“
Ak by ste ako verejný ochranca práv vystúpili k prípadom, ako bola Hedviga Malinová, pezinská skládka či súdne rozhodnutie o zákaze knihy o Gorile, médiá by vám priestor dali.
„Keď sú príslušné orgány činné a konajú, tak čo má ešte urobiť ďalší orgán?“
Vystúpiť ako morálna autorita.
„Iste, ale nie všetko spadá do mojej pôsobnosti.“
Pri nástupe do funkcie ste povedali, že aj pri tých kompetenciách, ktoré máte, sa dá veľa urobiť. Prečo ste odvtedy osemkrát žiadali o rozšírenie kompetencií?
„Pretože väčšina, takmer všetky z ombudsmanských úradov v rámci Európskej únie majú svoju pôsobnosť na takzvanú chorú administratívu a nielen na základné práva a slobody. Napríklad sme nemohli vstupovať do problému prideľovania bytov. Nechcel som ísť do vecnej stránky, ale len do toho, aby sa zohľadňovali určité kritériá, ktoré sú stanovené.“
Sklamalo vás, že ste neuspeli?
„Samozrejme, pretože na to všetko, na čo sa dnes pozerám, sme v našich správach upozorňovali. Keby si boli seriózne prečítali naše správy, tak by sa dalo predísť niektorým problémom.“
Konkrétne?
„Problém súdnej moci. Konanie bez zbytočných prieťahov. Dávali sme aj návody, čo treba urobiť. Urobili sme analýzu príčin.“
Čo sú príčiny prieťahov?
„Je ich veľa.“
Skúste tie najhlavnejšie.
„Sudca musí vedieť sudcovať a prevziať zodpovednosť. To nie je spôsob rozhodovania, ak vec odkladám. Čas nič nevyrieši. Zodpovednosť sudcov musí byť jednoznačná. Musí to byť erudovaný odborník, a to nielen v oblasti práva, ale aj každodenného života, etiky a morálky. Musí byť osobnosťou.“
Boja sa rozhodnúť?
„Nepovedal by som, že boja, ale majú čas na rozhodovanie.“
Nízka dôveryhodnosť súdnictva je oprávnená?
„V niektorých prípadoch je to tak, ale nemožno všetkých sudcov dávať na rovnakú úroveň. Nemôžem povedať, že voči nám by sa sudcovia správali arogantne alebo by preťahovali konanie. Naopak, môžem sa vyjadriť len pozitívne. Na naše upozornenia reagovali, vytyčovali pojednávania. Je fakt, že niekde sme museli aj niekoľkokrát urgovať, ale pohlo sa to.“
Čo ste si ako právnik pomysleli o rozhodnutí sudcu, ktorý zakázal vydať knihu o Gorile?
„Že je hrozné, ak je v štáte prípad ako Gorila.“
Veríte spisu?
„Myslím si, že určité veci sú objektívneho charakteru.“
Bolo rozhodnutie o tej knihe správne?
„Ja by som nerozhodol o niečom, čo som nikdy nevidel, nečítal alebo ešte nebolo vydané.“
Nemali ste nutkanie sa k tomu aj verejne vyjadriť?
„Aj som sa vyjadril.“
Kde?
„Napísal som článok, ponúkol som ho do novín.“
Do ktorých?
„Viacerých. Už si nepamätám. Bola to noticka o tom, čo ma trápilo.“
Nemôžu sudcovia sami za to, že sú negatívne vnímaní, pretože prispeli k tomu, že na čele súdnictva je Štefan Harabin?
„Jeden človek nerobí súdnictvo. Je to otázka kvality kádrov. Rozhoduje konkrétny sudca, ktorý musí byť kvalifikovaný, rozhľadený a vedieť sudcovať. Harabin nerozhodoval všetky prípady, ktoré tu sú. Sám som sa stretol s rozhodnutiami sudcov, na ktoré som mal iný názor. Je to vec každého sudcu, jeho svedomia, ako rozhoduje.“
Je správne, ak človek, ktorý si tykal so šéfom albánskej drogovej mafie, je predsedom Najvyššieho súdu a Súdnej rady?
„V zákone je jasne stanovené, akým spôsobom sa konštituujú tieto orgány. Ja som pritom nebol, takže ťažko sa môžem vyjadriť, akým spôsobom sa to udialo. Iste, že sú stanovené podmienky na každú funkciu, ktoré by mal každý kandidát spĺňať, a to by mala byť alfa a omega.“
Z etického hľadiska je to správne?
„Určite treba zohľadniť aj etické hľadisko.“
Je to správne?
„To som nepovedal. Ja som ho nevolil.“
Ako vyzeral váš bežný pracovný deň?
„Od rána do večera som sa venoval podnetom alebo prijímaniu stránok, alebo som absolvoval rôzne besedy a návštevy inštitúcií.“
V akom stave úrad zanechávate?
„Vo výbornom.“
Čo to znamená?
„Dobre funguje a je ďalej pripravený konať, čo koná.“
Čo by ste popriali nástupkyni Jane Dubovcovej?
„Aby sa jej podarilo dosiahnuť to, čo sa nepodarilo mne.“
To je čo?
„Napríklad aj umiestnenie v štátnej budove. Aby mala dostatok peňazí na činnosť, aby mala samostatnú rozpočtovú kapitolu. To jej veľmi pomôže.“
Čo budete teraz robiť?
„Mám rôzne ponuky.“
Aké?
„Vrátiť sa do školstva, to je veľmi zaujímavé. Pôsobiť v oblasti ochrany ľudských práv. A všeličo.“
HZDS vám neponúklo, aby ste sa k nim vrátili?
„Už dávno nie som členom. V politike sa neangažujem.“
Mnoho ľudí je z politiky znechutených. Vy tiež?
„Áno.“
Pôjdete voliť?
„Pôjdem.“
Koho?
„Stále rozmýšľam. Niekto vo mne musí vyvolať dôveru, že sa nezopakuje to, čo sa stalo.“
Beata
Balogová
