KOŠICE. Profesor Ladislav Valanský sa cíti pred voľbami ako pred ťažkou operáciou. „Viem, že by som ňou mohol pacienta zachrániť, na druhej strane je však jeho život v ohrození. Takáto dilema berie odvahu aj najlepším chirurgom.“ Zatiaľ vie, koho voliť nebude.
Prednosta Urologickej kliniky Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach a krajský odborník na urológiu býval stabilným voličom SDKÚ. Pred dvomi rokmi však volil Bélu Bugára, ktorého považoval za jediného slušného človeka na slovenskej politickej scéne.
Bol jediným prednostom kliniky a profesorom na Slovensku, ktorý vlani vstúpil do štrajku lekárov a zotrval v ňom do poslednej chvíle.
Trestal by politikov
Profesor chce zostať verný pravici a voliť stranu, ktorá bude presadzovať trestnoprávnu zodpovednosť poslancov a ďalších funkcionárov.
„Pokiaľ nebudú exemplárne potrestaní politici, ktorí rozkrádajú štát a nechutne sa na ňom priživujú, nebude v tejto krajine poriadok,“ hovorí. „Každý politik, ktorý ukradne svojmu národu jedno euro, by mal byť odsúdený za vlastizradu.“
Rakovinovú bunku korupcie podľa jeho názoru implantoval do organizmu štátu Mečiar a jeho nasledovníci už nemali najmenšiu snahu rastúci nádor odstrániť. „Od pravice som očakával, že v čase, keď je pri moci a v parlamente má väčšinu, nebude mať najmenší problém zrušiť trestnoprávnu imunitu poslancov.“
Peňazí má podľa neho štát dosť, len veľká časť nenávratne mizne v pokladniciach politických strán a vo vreckách politikov.
Prišli pochybnosti
Po eufórii v novembri '89 je z roka na rok z našich politikov viac frustrovaný. Najviac ho irituje arogancia tých, ktorým v minulosti dôveroval, a neochota riešiť zásadné problémy.
„Preferoval som pravicové politické strany a z nich tie, ktoré nepoznajú slovo nacionalizmus.“ K pochybnostiam o pravicových politikoch ho priviedli celoživotné skúsenosti lekára a učiteľa. „Situácia v zdravotníctve a v školstve sa neustále zhoršuje. Uvedomoval som si, že majú iné priority.“
Hromadnú výpoveď lekárov navrhoval už v roku 1995 za tretej Mečiarovej vlády na Sneme lekárskej komory v Rajeckých Tepliciach. Hovorí, že kolegovia sa naňho vtedy pozerali ako na nepríčetného.
Minulý rok výpoveď nepodal, lebo by chcel vyšší plat, hovorí, že skôr chcel bojovať za pacientov a mladých kolegov. S odstupom času má pochybnosti, či štrajk splnil pôvodné ciele. Pacientom veľmi nepomohol.
„Lekársky stav si na jednej strane vybojoval vyššie platy, na druhej stratil kredit časti verejnosti. Kým sa nezmení systém financovania zdravotníctva a štát nebude platiť za svojich poistencov a nezvýši platby, zdravotníctvo nikdy nebude v poriadku.“

Beata
Balogová
